Obec Zohor
Obec Zohor sa nachádza v južnej časti Záhorskej nížiny, 26 km severozápadne od Bratislavy pod úpätím Malých Karpát. Blízkosť hraničnej rieky Moravy ju radí do slovenskej časti pomoravia. Jej rovinatý chotár tvoria treťohorné íly a piesky, terasovité štrkopiesky a naviate piesky. Leží v 146 metrovej nadmorskej výške, priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 9,5°C a priemerný úhrn ročných zrážok je 600 mm.
Najvýznamnejšími tokmi v katastrálnom území obce sú Zohorský potok a Suchý potok, umelé kanály Malina a Zohorský kanál. Zeleň je zastúpená prevažujúcimí drevinami - borovicou, sosnou, hrabom obyčajným, agátom bielym a kríkmi - lieska, trnka, ruža šípová a iné.
Erb obce
Erb obce bol schválený a ustanovený v roku 1998. Tvorí ho modrý štít, na ktorom je zobrazená sv. Margita v striebornom odeve so zlatou listovou korunou na hlave. V pravej ruke drží zlatý kríž a veniec strieborných perál. V ľavej ruke má zlatú palmovú ratolesť. Na ľavej strane svätice je strieborná halúzka a stojí na zlatom drakovi. Erb je v keramickom prevedení umiestnený na budove Obecného úradu.
Zoznam ulíc a námestí
| Bazová ulica | Jelšová ulica | Na Dieloch | Priemyselná ulica |
| Borinská ulica | Konvalinková ulica | Na Pasienkoch | Sadová ulica |
| Borovicová ulica | Kostolná ulica | Na riadkoch | Smreková ulica |
| Bratislavská ulica | Košiarska ulica | Na trávnikoch | Staničná ulica |
| Brezová ulica | Kováčska ulica | Na záhumní | Struhárova ulica |
| Buková ulica | Krátka ulica | Nad potokom | Stupavská ulica |
| Cintorínska ulica | Krivá ulica | Námestie 1.mája | Školská ulica |
| Dolná ulica | Kvetná ulica | Námestie mládeže | Štúrova ulica |
| Domkárska ulica | Lábska ulica | Nevädzová ulica | Tichá ulica |
| Dubová ulica | Lipová ulica | Nový rad | Topoľová ulica |
| Fialková ulica | Lozornianska ulica | Obchodná ulica | Tulipávnová ulica |
| Gaštanová ulica | Marianska ulica | Orechová ulica | ulica Alberta Hubeka |
| Hviezdoslavova ulica | Mlynská ulica | Poľná ulica | Záhradná ulica |
| Jedľová ulica | Muškátová ulica | Požiarnicka ulica | Železničiarska ulica |
Vývoj počtu obyvateľov
| rok | počet obyvateľov k 31.12. |
| 1828 | 1 593 |
| 1896 | 1 525 |
| 1930 | 2 865 |
| 1961 | 3 412 |
| 1980 | 3 409 |
| 2000 | 3 040 |
| 2003 | 3 178 |
| 2004 | 3 201 |
| 2007 | 3 255 |
| 2010 | 3 280 |
| 2013 | 3 302 |
| 2016 | 3 345 |
| 2018 | 3 352 |
| 2020 | 3 437 |
| 2021 | 3 565 |
| 2022 | 3 643 |
Pamätihodnosti
- Trvalou dominantou obce je rímsko-katolícky kostol. Prvý písomný záznam dokladá, že pôvodný kostol existoval už niekedy pred r.1561 a zanikol. Dnešný kostol sv. Margity Antiochijskej dala postaviť grófska rodina Károliovcov v r. 1898 na pôvodnom staršom základe. Postavili ho podľa projektu architekta Jána Nepomuka Bobulu v historizujúcom štýle s pooužitím neorománskych prvkov. V kostole sú okrem iných umiestnené dve barokové alegorické postavy a plastika najsvätejšej Trojice zo starého kostola. Vysvätený bol 2.10.1898.
- Historickým symbolom obce je patrónka farského kostola sv. Margita.
- Kaplnka sv. Rozálie bola postavená na morovom cintoríne v roku 1832.
- Kaplnka sv. Jána stojí na dolnom konci dediny, na mieste, kam až dosahovali záplavy rieky Moravy. Postavená bola asi v roku 1894.
- Kaplnka sv. Izidora, patróna roľníkov, bola postavená krátko po II. svetovej vojne.
- Najstarším pomníkom v obci je socha sv. Floriána - ochrancu proti ohňu i vode na Dolnej ulici. Bola postavená v roku 1737.
- V obci je ešte jedna socha sv. Floriána na mieste, kde stála kedysi prvá požiarna zbrojnica v strede dediny za starou školou.
- V parku pred kostolom je socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1816.
- Pomník padlým v I. a II. svetovej vojne bol postavený v roku 1924. V I. svetovej vojne padlo 88 našich občanov.
- Na poľnej ceste smerom do Vysokej pri Morave stojí kríž, v obci známy ako Študentský kríž. V roku 1949 ho postavili zo zbierok zohorskí študenti a divadelní ochotníci.
- Pomník dvom americkým letcom - serž. Mertonovi W. Heighovi a Johnovi Fassnachtovi, ktorí zahynuli v októbri 1944 pri zostrelení ich lietadla.
Známe osobnosti
Dr. P. Peter Jozef Esterle O. F. M. Narodil sa 30. 6. 1890 v chudobnej rodine v Zohore. V Malackách si ho všimol páter Mansvét Olšovský, ktorý mu umožnil štúdium na gymnáziu v Skalici. Pokračoval v štúdiu v Trnave a Budapešti. Študoval na univerzite Petra Pázmaňa. V roku 1914 bol vysvätený za kňaza. Pokračuje na ďalšom štúdiu v Budapešti, kde získava doktorát. Po otvorení Súkromného gymnázia rádu sv. Františka v Malackách, sa stáva jeho riaditeľom až do roku 1939, kedy odchádza do Žiliny, aby tu pôsobil ako rektor Františkánskej teologickej fakulty.
Významné miesto mal aj v reholi. Stal sa kustosom a definítorom provincie, ale aj hlavným riaditeľom všetkých františkánskych štúdií na Slovensku. Uznanie prichádza aj z Ríma. Generál rehole ho v roku 1931 menoval za generálneho lektora. Bola to v tej dobe najvyššia akademická hodnosť vo františkánskom ráde. S touto hodnosťou mohol vyučovať na všetkých františkánskych školách na svete.
Zomrel 29. 3. 1977 v Charitnom dome v Beckove, kde je aj pochovaný. Pri príležitosti 100-výročia posvätenia kostola mu bola odhalená pamätná tabuľa.
Alojz Struhár. Narodil sa 29. 4. 1892 v Zohore. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Modre, pokračoval v štúdiách na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Tu vyštudoval aj akvarelistiku u prof. Szinnyei Merse - Pála. V roku 1942 sa stal profesorom kreslenia na Vysokej škole technickej, na fakulte architektúry v Bratislave. Ako profesor kreslenia vydal vysokoškolské skriptá "Kreslenie aktov", "Kreslenie stromov", "náuka o farbách" a "O lepte".
Najväčšiu časť jeho umeleckej tvorby tvoria akvarely. V olejomaľbe bola jeho obľúbená téma práca v hutách. Na strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave sa nachádza jeho obraz "Medené hámre". Tu sa nachádzajú aj ďalšie jeho olejomaľby s podobnou tématikou.
Zomrel 4. 5. 1968 v Šali a pochovaný je v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí.
Dr. Milan Struhár, CSc. Narodil sa 2. 1. 1931 v Kostelci n. Orlicí, ale celý život prežil v Zohore. V roku 1956 ukončil štúdium na farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde hneď aj začal pracovať ako asistent na Katedre galenickej farmácie. Tu sa okrem pedagogickej práce venoval riešeniu výskumných úloh z oblasti stability liečivých prípravkov. Z tejto problematiky obhájil vedeckú prácu a získal hodnosť kandidáta vied. Výsledky svojej vedecko-výskumnej práce z oblasti stability liečivých prípravkov a syntézy nových koordinačných zlúčenín ako nových potencionálnych liečiv prezentoval a publikoval v domácich i zahraničných odborných časopisoch. Bol výborným pedagógom a významným samostatným vedeckým pracovníkom.
Zomrel 25. 5. 1996 a je pochovaný v Zohore.
Albín Brunovský. Narodil sa v Zohore dňa 25. 12. 1935. Po absolvovaní Umeleckej priemyselnej školy v Bratislave, pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložíka. Po jej absolvovaní sa stal na tejto škole asistentom a v roku 1970 jej docentom. V roku 1981 ho menovali za profesora.
Patril k popredným slovenským výtvarníkom. Jeho tvorba - to bola voľná grafika, knižná ilustrácia, plagáty, návrhy poštových známok, bankovky a scénografia. Svojim dielom sa presadil aj vo svete. Získal množstvo domácich aj medzinárodných ocenení. Medzi jeho posledné diela patrí kolekcia obrazov umiestnená vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky.
Dňa 16. 12. 1995 sa stal čestným občanom obce Zohor.
Zomrel náhle 20. 1. 1997 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Tvorba:
Triumf smrti, 1975, farebný lept, 29,5x19,5cm
História - 17.storočie, 1970, lept, 48,7x39,4cm
Úryvok z e-mailu od Ing. Ladislava Hančoka (obyvateľ Zohora v rokoch 1940-1963) o p.Albínovi Brunovskom:
"Chcem uviesť na pravú mieru hlavne tú časť, ako sa dostal na ŠUP-ku. Albín sa pôvodne prihlásil na Priemyselnú školu stavebnú, - chcel sa stať staviteľom. (Nikdy nespomínal strojnícku priemyslovku. Nato sa ozaj nepamätám). Obdivoval jedného inžiniera, staviteľa, ktorý pracoval na regulácii Maliny a býval u nich. Bol to práve on, ktorý objavil jeho talent a prehovoril ho, aby sa radšej prihlásil na ŠUP-ku. Napokon mu to odporučili aj učitelia, najmä p.Ladislav Baráz. Poslúchol, urobil talentovky a ďalší priebeh už poznáme. ..... Takáto je pravda, tak si ju pamätám. Bol som toho priamym účastníkom. ... Zachovajme si jeho pamiatku ako veľkého, svetového umelca a dobrého človeka."
Časť detstva prežila v našej obci aj popredná speváčka, sólistka opery SND v Bratislave Mária Kišoňová - Hubová. Narodila sa v roku 1915. Spev študovala vo Viedni a u A.Korínskej v Bratislave. V roku 1939 sa stala sólistkou Opery SND. Hosťovala na popredných scénach doma i v zahraničí. Patrí k zakladateľskej generácii slovenského operného umenia a v roku 1968 sa stala národnou umelkyňou. Zomrela 11.8.2004 v Bratislave.
Jej otec bol po I. svetovej vojne organistom a správcom školy.
V roku 1927 ho vo funkcii vystriedal Viliam Schwacho. Jeho dcéra Vilma, vydatá Hofferová, bola prvou slovenskou letkyňou - pilotkou. Od konca vojny žije v Atlante, v USA.
Školstvo
Vybavenosť školstva je v obci zastúpená zariadeniami základného školstva - Materskou školou a plnoorganizovanou Základnou školou 1. ročník - 9. ročník.
Materská škola bola otvorená v roku 1963. Základná škola bola postavená v rokoch 1961-1963.
Zahraničné vzťahy
Družba zohorských hasičov s hasičmi z Rakúska (Marchegg), s hasičmi z českých Kounic a nemeckého Hannoveru.
V rokoch 1958-1978 družba základnej školy so školou v Modřicách z Českej republiky.
