Zohor
Obec leží v okrese bratislavskom, 145m nad morom. Počet obyvateľov v r.1896 bol 1525. Obyvatelia takmer na 100% Slováci a katolíci. Križovatka železníc, pošta, telegraf, telefón v mieste.
Zohor je rozsiahla dedina a leží v nížine. Obyvatelia pestujú zeleninu a v tejto práci im často prekáža rozvodnenie rieky Moravy zapríčiňujúc tak značné škody. Obci hrozila dvakrát záhuba veľkým požiarom a to v r.1881 a 1882. Na západnom konci dediny vyviera sírnatý prameň, ktorého voda je pitná a nezamrzne ani v najväčšej zime.
V dávnejšej dobe obývali obec Zohor veľmi chudobní ľudia ale poznajúc výbornú kvalitu pôdy, dosiahli blahobytu. Zeleninu odpredávajú v Bratislave, Viedni, v iných mestách a dedinách. Tak aj nadobudli znalosť iných rečí.
Zohor je rozsiahla dedina a leží v nížine. Obyvatelia pestujú zeleninu a v tejto práci im často prekáža rozvodnenie rieky Moravy zapríčiňujúc tak značné škody. Obci hrozila dvakrát záhuba veľkým požiarom a to v r.1881 a 1882. Na západnom konci dediny vyviera sírnatý prameň, ktorého voda je pitná a nezamrzne ani v najväčšej zime.
V dávnejšej dobe obývali obec Zohor veľmi chudobní ľudia ale poznajúc výbornú kvalitu pôdy, dosiahli blahobytu. Zeleninu odpredávajú v Bratislave, Viedni, v iných mestách a dedinách. Tak aj nadobudli znalosť iných rečí.
Prevrat v Zohore v r.1918
(Zaznamenal do škol. kroniky Jozef Kišon býv.správca školy)
Ľud vo svojich hmotných starostiach sa zaujímal veľa o verejný život a želal si čím skoršie zakončenie svetovej vojny. Vierohodných zpráv nebolo ale ľud už cítil a tušil, že jeho otročitelia ochabujú. Vojaci z fronty priniesli zvesť o zhrúceni centrálnych mocností. Na seba odkázaní vojaci, hnali sa každý svojou stranou čím skôr dosiahnuť rodinného kozubu.
Idúc z Tyrolska cez Marchegg do Dévénytó (Dev.Jazero) vidím úradníci, žandári zutekali, ľud rabuje, páli. Všetko prebieha podľa okamihov nábehov a úsudkov, rozmyslenia.
V Zohore vidím rozpálené tváre s nádychom jpomsty za pretrpené strasti a krivdy. Samý zmätok, vlaky chodia nepravidelne - rozpútali sa vášne ľudských slabostí, hostince plné - eterom sa šíri "Tu je sloboda!" Ani chladná noc neschladila vášňou rozpálené hlavy tých najsmelších. Zadunelo niekoľko tupých úderov, zarinčalo sklo - "Hirschlera rabujú". "Veď máme slobodu" - hrnie sa tam mladý, starý, deti - všetcia berú a keď už niet ničoho, ničia! Náruživosť pretekala so surovosťou.
Ráno rachotali vozy - kam - na majery! "Piesky" vyrabované, ďalej "Háje" - no tam čakali ozbrojenci a niekoľkých výstrelov schladilo rozpálené hlavy. No zato hladu nebolo - varilo a pieklo sa mäso z baranov, svíň dohnatých z majerov. Na moje nahováranie zvolalo sa ľudové zhromaždenie do školy odkiaľ zmizli maďarské nápisy, knihy atď. Vedúce slovo mali z bojišťa vrátivši sa vojaci. Bola zvolená dočas. národ. rada, ktorá mala zamedziť ďalšie výtržnosti a zabezpečiť istotu života a majetku. Ľud sa tomuto predstavenstvu podvolil. Onedlho dorazila do obce hliadka bratov, českých vojakov. Boli celým obyvateľstvom radostne vítaní, uhostení a týmto začal sa život nový v znamení bratskej vzájomnej lásky medzi Slovákmi a Čechmi.
Ľud vo svojich hmotných starostiach sa zaujímal veľa o verejný život a želal si čím skoršie zakončenie svetovej vojny. Vierohodných zpráv nebolo ale ľud už cítil a tušil, že jeho otročitelia ochabujú. Vojaci z fronty priniesli zvesť o zhrúceni centrálnych mocností. Na seba odkázaní vojaci, hnali sa každý svojou stranou čím skôr dosiahnuť rodinného kozubu.
Idúc z Tyrolska cez Marchegg do Dévénytó (Dev.Jazero) vidím úradníci, žandári zutekali, ľud rabuje, páli. Všetko prebieha podľa okamihov nábehov a úsudkov, rozmyslenia.
V Zohore vidím rozpálené tváre s nádychom jpomsty za pretrpené strasti a krivdy. Samý zmätok, vlaky chodia nepravidelne - rozpútali sa vášne ľudských slabostí, hostince plné - eterom sa šíri "Tu je sloboda!" Ani chladná noc neschladila vášňou rozpálené hlavy tých najsmelších. Zadunelo niekoľko tupých úderov, zarinčalo sklo - "Hirschlera rabujú". "Veď máme slobodu" - hrnie sa tam mladý, starý, deti - všetcia berú a keď už niet ničoho, ničia! Náruživosť pretekala so surovosťou.
Ráno rachotali vozy - kam - na majery! "Piesky" vyrabované, ďalej "Háje" - no tam čakali ozbrojenci a niekoľkých výstrelov schladilo rozpálené hlavy. No zato hladu nebolo - varilo a pieklo sa mäso z baranov, svíň dohnatých z majerov. Na moje nahováranie zvolalo sa ľudové zhromaždenie do školy odkiaľ zmizli maďarské nápisy, knihy atď. Vedúce slovo mali z bojišťa vrátivši sa vojaci. Bola zvolená dočas. národ. rada, ktorá mala zamedziť ďalšie výtržnosti a zabezpečiť istotu života a majetku. Ľud sa tomuto predstavenstvu podvolil. Onedlho dorazila do obce hliadka bratov, českých vojakov. Boli celým obyvateľstvom radostne vítaní, uhostení a týmto začal sa život nový v znamení bratskej vzájomnej lásky medzi Slovákmi a Čechmi.
Rôzne udalosti od r.1921 do r.1936
Od 16.-22.februára 1921 previedlo sa sčítanie ľudu - previedli ho učitelia. Zohor má 2758 obyvateľov. V r.1921 ľud hýril hojnosťou, pil a skoro celý rok pretancoval. Poválečný, všeobecný mravný úpadok bol aj v našej obci badateľný.Po rozkole v soc.dem.strane založila sa 14.mája 1921 Komunist.strana čsl.
Dňa 19.sept.1921 odpolud. precestoval cez zohorskú stanicu p.prezident T.G.Masaryk na prvú návštevu Slovenska. Dňa 26.okt.1921 bola mobilizácia, ako skúška konsolidačnej práce od prevratu - obstála dobre, slobodu hájiť bol každý ochotný.
11.sept.1922 bola v Zohore birmovka (predtým bola v r.1912). 18.sept. t.r. bola posviacka orolského prápora, ktorej sa zúčastnili poslanci dp.Hlinka, Juriga, Tománek.
Dňa 16.sept.1923 odbývali sa obecné voľby. Volebný boj bol urputný, volebné heslo nieslo sa dvojim smerom a to orolským a sokolským. Medzi týmito dvoma telocvičnými spolkami viedol sa politický boj, ktorý v tejto jednorečovej a jedného náboženstva obci bol nelútostný a dosť krutý. Ľuďaci (orli) získali 743 hlasov a pokrokové združenie (sokoli) 763 hlasov. Do 30-ti členného obec.zastup.vyslala každá strana 15 - 15 zástupcov. Následkom rovnakého počtu zástupcov previedla sa voľba starostu losovaním a starostom sa stal ľuďák Ján Vachálek.
Novými pomermy stala sa železnič.stanica Zohor dôležitou križovatkou so značným počtom zamestnancov. Oni, železničiari to boli, ktorí založili miest.skup. "Unia železnič.zamest." odbor.org.soc.dem. a tak sa jej členovia stali v Zohore prvými priekopníkmi robotníckeho hnutia.
Na Turice v máji 1924 bol posvätený a odhalený pomník padlých hrdinov vo svetovej vojne. Akciu postavenia pomníku zahájila Jednota katolic.žien. Pomník s 88 menami stojí pred kostolom.
3.aug.1924 bol kolaudovaný nový organ za prítomnosti prof.hudby Štef.Németha z Bratislavy. Organ fa.Rieger z Krnova za obnos 83.000 Kčs.
Na koniec roku stala sa v Zohore v dome obchodníka Puškáča brutálna vražda. Manžel zahrdúsil svoju manželku a zahrabal ju pomocou svojej služobnej do jamy pri dome. Dva týždne klamali svet a až vyšetrovanie prišlo hroznému činu na stopu.
V marci 1925 bol v Zohore prvý jarmok.
Dňa 15.novemb.1925 boli voľby do poslanec.snemovne a senátu. Odovzdaných bolo 1463 hlasov, z toho strana ľudová obdržala 720, strana maloroln. 541 hlasov. Do senátu strana ľudová 645, maloroln.508 hlasov. Zbytok hlasov pripadol rôznym stranám, ktorých bolo podľa kandidač.listin 30.
15.decembra 1925 bola daná do prevádzky nová moderná železničná staničná budova vzdialená od starej budovy 300m a rekonštruované koľajište. Bývalé piesočnaté polia sa stali staveb.pozemkami lebo je isté, že obec sa bude rozširovať týmto smerom.
Dňa 30.IV.1926 vzdal sa starosteneckej funkcie starosta Ján Vachálek a na jeho miesto bol väčšinou hlasov zvolený Karol Zettel agrárnik. Proti tejto voľbe apelovala ľudová strana, no pri novej voľbe v júni bol opäť zvolený Karol Zettel.
26.mája 1927 bola v Zohore birmovka, birmoval najdôst.p.Dr.Pavel Jantausch apoštol.adm. v Trnave.
V septembri 1927 nastali zmeny v obci. 4.sept. odišiel doterajší správca školy Jozef Kišon. Na jeho miesto bol 18.sept. zvolený Viliam Schwacho, správca učiteľ z Rarboku a nastúpil na novom pôsobysku 1.októbra. Druhá zmena dekan - farár Frant. Gratzer odišiel koncom septembra do Veľkých Šurian. Na uprázdnené miesto došiel adm.kaplan Michal Valach z Veľkých Topoľčian a v novembri 1927 bol vymenovaný za zohorského farára.
V jeseni 1927 previedli sa obecné voľby, za starostu bol opäť zvolený Karol Zettel agrárnik.
V januári a februári 1928 bola neobyčajne tuhá zima až -35°C pod nulou. Snehu napadlo miestami až 1m do výšky, železničná a cestná doprava bola na niekoľko dní úplne prerušená. Veľa ovocných stromov vymrzlo a aj divá zver ako aj vtáctvo uhynulo na 80%, miestami až na 90%.
Jubilejná oslava desaťročného trvania republiky dohodnutá s miest.činit. a Jubilejným Výborom pre Slovensko - konala sa na hody, dňa 30.sept.1928. Ráno o 6.hod. budíček miestnej hudby, o 9.30 hod. slávnostné bohostužby. Odpoludnia o 3.hod. besiedka škol. detí s rodičmi v hostinci M.Mifkoviča, na ktorej recitavali básne a spevy. Program besiedky doplnili deti umelcov Slov.Nár.divadla z Bratislavy. O 4.30 hod. slávnostný prejav pred kostolom predniesol p.Vojtech Horák, správ. školy z Vajnor, tajomník O.J.V.. Po slávnostnej reči sa skladal hold Čsl. republike, odoslal sa pozdravný telegr. p.prezidentovi. O 5.30 hod. bola slávnostná akadémia za spoluúčinkovania umelcov Slov.Nár.divadla a absolventov hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave, peveckého združenia Čsl. O. legionárskej, so skvelým úspechom.
Dňa 2.decemb.1928 konali sa prvé voľby do krajinského a okresných zastupiteľstiev. Počet odovzdaných hlasov do kraj.zást.bol 1398, z toho Ľudová strana Hlinkova 598 a agrárna strana 355 hlasov, zbytok hlasov pripadol menším polit. stranám. Počet odovzdaných hlasov do okres. zastup. bol 1437, z toho Ľudová strana Hlinková 618 a agrárna 394 hlasov, pripadlo menším polit. stranám 225 hlasov.
Dňa 6.decembra 1928 zomrel tragickou smrťou Adolf Bertovič, žiak 5.ročníka. Pozeral sa na stavbu železného stĺpa pre elektr. vedenie cez železničnú trať. Stĺp bol držaný lanom, jachajúci rušeň toto pretrhol a pozerajúceho chlapca to takou silou udrelo, že bol na mieste mŕtvy.
V posledných mesiacoch r.1928 a prvých mesiacoch r.1929 zúril v obci vo väčšej miere brušný týfus, ochorelo celkom 40 osôb z toho 4 úmrtia.
7.marca 1929 k 80. narodeninám milovaného prezidenta tatička T.G.Masaryka vzdali hold všetky korporácie s občanmi. Po slávnostných bohoslužbách bol mohutný sprievod obcou za účasti všetkého obyvateľstva. Na 7 hod. večer pripravili škol. deti pod vedením p. správcu školy v.Schwacha slávnostnú akadémiu. Týmto dňom bola otvorená obecná knižnica. Slávnosť zakončil prilehavým prejavom starosta Karol Zettel.
Od 27.mája do 7.júna 1930 bol popis zemedelských a živnostenských závodov, popis previedol učiteľ.zbor.
Dňa 2. a 3.decembra 1930 bol prevedený popis (sčítanie) ľudu. Previedol to učiteľ.zbor. Zohor má 2865 obyvateľov.
Dňa 25.januára 1931 zažiarilo v obci prvý raz elektrické svetlo. Stavbu previedla fa "Elektrosvit" z Bratislavy nákladom 120.000 Kčs.
Dňa 29.mája 1931 odpoludnia o 5.hod. tragicky zahynul Michal Lacko žiak 2.ročníka. Utopil sa v jame pri tehelni.
Dňa 15.februára 1931 bola ustanovená Miest.Osvet.Komisia. Zvolení boli: predsedom Karol Zettel starosta obce, miestopredsedom Ján Mifkovič roľník, jednateľom Viliam Schwacho správca školy, pokladníkom Martin Valent stolár. majster a členovia Pavol Šebo, Imrich Klučka a Júlia Klučková všetko učitelia.
Voľby do obec. zastup. boli prevedené dňa 27.sept.1931. Najviac hlasov dostal nepolotický obč.blok, potom Slov.ľud.strana Hlinková a Čsl.soc.dem.strana. Za starostu obce zvolili spojené strany Obč.blok, Slov.ľud.strana Hlinková a Slov.remesel.strana dosavadného strarostu obce Karola Zettela.
Dňa 28.apríla 1932 stala sa v obci beštiálna vražda a obeťou bol 42-ročný Antonín Trněný výrobca čiapok z Brnenských Ivanovic. Zavraždil ho notorický pijan, z Ameriky došlý, Juraj Šteffek spolu so zvedenými mladíkmi 22-ročným Karolom Havlíkom, 18-ročnými Štefanom Valovičom a Františkom Vaskom, 17-ročnými Nikodémom Hricom a Vendelínom Havránkom. Nešťastníka zvliekli v opilom stave do bytu Juraja Šteffeka č.d.183 kde ho omráčili a olúpili, potom vyvliekli na dvor a za olúpené peniaze išli znova piť. Neskôr sa vrátili a Šteffek nešťastníkovi, za pomoci Karola Havlíka, sekerou rozbil hlavu. Ostatní sa tomuto nečinne prizierali. Vrah bol odsúdený na 12 rokov žalára, ostatných súd prepustil.
Dňa 9.júna 1932 zrútilo sa medzi Stupavou a Zohorom lietadlo a zhorelo. Pilot z 1000m sa zachránil zoskokom s padákom a utrpel menšie poláleniny.
Dňa 4.sept.1932 usporiadala jednota čsl. obce legionárskej z Uh.Vsi, na podnet tunajších legionárov, v Zohore slávnosť odhalenia pomníku, v dobe prevratu zosnulému legionárovi Ladislavovi Duchoňovi, na miestnom cintoríne. Bolo to niečo impozantného ten mohutný sprievod legionárov a miestnych spolkov, korporácií. Prejav mal ref.min.škol. a nár.osvety p. A.Granatier. Slávnostnú pietnu chvíľu spestril spevokol pod taktovkou v.Schwacha, správcu školy.
Dňa 20.sept.1932 bola birmovka, ktorú previedol najdôst. p.biskup Dr.Pavel Jantausch apoštol.adm.z Trnavy.
Dňa 30.januára 1933 dostal sa k moci, v susednom Nemecku, zarytý nepriateľ demokracie, fašista Adolf Hitler.
Dňa 11.sept.1933 začali vymeriavať a 14.sept. t.r. kopať základy novej školy. Posviacka základ.kameňa bola 24.sept.1933. V prahu portálu v betóne pripravej dutiny uložila sa do pergamentu zabalená, v skelnici a plechovej krabici uzavretá pamätná listina, ktorú osnoval V.Schwacho správca školy. Základný kameň posvätil osviet.dôst.p. gen.vikár apošt.administratúry v Trnave Karol Nečesálek. K tomuto treba pripomenúť: Obec dožadovala sa vyššej školy než bola r.k.ľudová škola. Občania dávali svoje deti na mešť.školy do obcí blízskeho okolia. Ozývali sa hlasy čoraz energickejšie za uskutočnenie možnosti, aby bola zriadená mešť.škola.
Veľká príležitosť sa naskytla začiatkom r.1933 keď štát hodlal postaviť obci budovu pre mešť.školu. Podmienkou bolo, že obec bude kryť určitú časť nákladu na stavbu. Avšak pre neprezieravosť, a politickú predpojatosť malej časti členov tehdajšieho obecného zastupiteľstva - dobrá vôla zo strany štátu nebola pochopená. Čiastka nákladu, ktorú mala dať obec, nebola schválená a tým aj stratená možnosť zriadenia mesť.školy v obci Zohor. Mešť.školu postavil štát v Uhor.Vsi. Neskoršie na toto počínanie jednotlivcov v zastupiteľstve obec doplatila ešte horšie. V susednej obci Lozorne bola zriadená obvodová mešť.škola a obec Zohor ako taká bola pričlenená do jej obvodu a obec musela každoročne určitú čiastku tomuto obvodu platiť.
Koncom r.1933 bol preložený obv.notár Emil Zelenay do Bohuníc pri Trnave. Na jeho miesto nastúpil notár.tajom. Samuel Zachar z Dunaj.Stredy.
Vo februári 1934 odchádza r.k.farár Michal Valach do Hron.Nemcov pri Sv.Beňadiku. Na jeho miesto prichádza kaplan Štefan Bulka zo Senca, ako administrátor. Pre nejapné zakročenie patróna chrámu a farnosti bývalého grófa Ľudevita Károlyiho zo Stupavy, musel tento dobrý kňaz, ktorého si ľud veľmi oblúbil, za krátky čas obec opustiť, odchádzajúc za odmin. na Modrý Kameň. Pred jeho odchodom nepripustili občania na faru okres.dekana a zástup.patronátu, ktorí sa dostavili cielom úradného prevzatia farnosti. Potom nastal dlhotrvajúci boj. Konečne 1.sept.1934 prišiel terajší admin.Alojz Zemaník, kaplan z Komárna.
Dňa 2.sept.1934 má Zohor veľký sviatok. Do obce prichádza Andrej Hlinka, poslanec a vodca slov.ľud.strany, aby posvätil novovybudovanú rím.kat.ľudovú školu. Vítajú ho zástupy ľudu aj k okolia. Potom ide do kostola, odkiaľ v sprievode kňazstva ide posvätiť školu. Pre dážď konali sa pobožnosti v kostole. Po bohoslužbách sa pokračovalo v programe z balkóna ozdobenej školy. Starosta obce Karol Zettel vrelými slovami privítal Hlinku a ostatných prítomných. Nasledovala reč Hlinku potom zást. referátu MSANO v Bratislave škol.inšp.Frant.Jozka. Za okres.úrad prehovoril hl.kom.Ján Mandelík, cirk.školdoz.dekan Anton Florek, ktorý má o postavenie školy veľké zásluhy, Michal VAlach, Emil Zelenay a býv.zohorský dekan Frant.Gratzer. Žiaci Marienka Schloserová a Miško Havran vítajú školu prilehavými básňami, za tým adm.A.Zemaník temperamentnými slovamiv mene cirk. r.k.škol.stolice odovzdáva kľúče od školy V.Schwachovi správ.školy. Tento potom, okrem iného povedal, že povolaní vodcovia obce si nadovšetko cenia ako budú v kresťanskej láske užívať tuhých bojov na rozkvet slovenského národa a českoslov.republiky.
Hlinka odchádza - zhromaždenie spievajú: Hej Slováci a nakoniec štátnu hymnu. Nasledoval spoločný obed v "Orlovni" pri ktorom odzneli rôzne zdravice. Náklad školy, ktorá stojí oproti kostolu, obnášal, bez vnútorného zariadenia, Kčs 450.000. Subvenciu poskytol Kraj.výbor Kčs 50.000, Okres.zástup. Kčs 25.000. Na vnútorné zariadenie dala Jednota katol.žien Kčs 6.000, Gašpar Šteffek roľník Kčs 1.000. Občania podovážali zdarma takmer všetok materiál.
Budova je moderná vyhovujúc takmer všetkým požiadavkam modernej výchovy a výučby. Je pýchou Zohora a bude ohnievkom lepšej budúcnosti Zohoranov. Technickú prácu previedol architekt - staviteľ Martin Plačko z Bratislavy.
Dňa 19.mája 1935 konaly sa voľby do poslanec.snemovne a senátu. Celkový počet hlasov bol 1654 z ktorých obdržali: Hlinkova slov.ľud.strana 784, Čs.soc.dem.strana 330, agrárna strana 245, fašisti 169 a ostatné strany 136 hlasov.
Dňa 23.novembra 1935 zomrel náhlou smrťou vedúci notár obce p.Sam.Zachar. Zosnulý mal pohreb v Bratislave za účasti obec.zastup., zást.úradov, spolkov a občanov. Na jeho miesto nastúpil notár.tajom.Imrich Puškár z Veľ.Kostolian.
Dňa 14.decembra zriekol sa svojho úradu prezident republiky T.G.Masaryk.
Dňa 18.decembra bol veľkou väčšinou hlasov zvolený zahranič.minister Dr.Ed.Beneš novým prezidentom. Menovaný narodil sa 28.mája 1884 v Kožlanoch pri Rakovníku ako najmladšie (10) dieťa chudobného roľníka Mateja Beneša.
