Roky 1972-1986
Kronikár: Ľudmila Zálesňáková, rod. Struhárová, nar. 1. marca 1935 v Zohore, vydatá, od r. 1956 učiteľka Základnej školy v Zohore.
Nakoľko sa od roku 1972 nepísala obecná kronika, pokúsila som sa o významných udalostiach, ktoré sa odohrali v našej obci v rokoch 1973-1986 ziskať čo najviac poznatkov a údajov. Podklady mi poskytli jednak pracovníci Miestneho národného výboru, kroniky jednotlivých spoločenských organizácií v obci, ako aj niektorí občania, ktorí pracovali, prípadne ešte pracujú vo funkcii predsedov, či členov výborov spoločenských organizácií v Zohore.
POLITICKÝ A VEREJNÝ ŽIVOT
Politický a verejný život v obci je riadený Miestnym národným výborom, ktorý tesne spolupracuje so Základnou organizáciou Komunistickej strany Slovenska, ktorej predsedom je František Kocian, riaditeľ ZŠ a miestnym výborom Národného frontu, ktorého predsedom je Emil Urbanič, zástupca ariaditeľa ZŠ.
Vo voľbách r. 1976 bolo v obci zvolených 35 poslancov Miestneho národného výboru. Z nich bolo 11 členov zvolených do Rady MNV. Ustanovené b oli aj komisie pri MNV - celkom 8 a to:
1. Komisia finančná
2. Komisia plánovacia a výstavby
3. Komisia miestneho priemyslu
4. Komisia obchodu
5. Komisia sociálno-zdravotná
6. Komisia pre školstvo a kultúru
7. Komisia ochrany verejného poriadku
8. Komisia pre mládež a telesnú výchovu.
Zloženie Rady MNV, ktoré bolo ustanovené na plenárnom zasadnutí dňa 19.11.1976
Nakoľko sa od roku 1972 nepísala obecná kronika, pokúsila som sa o významných udalostiach, ktoré sa odohrali v našej obci v rokoch 1973-1986 ziskať čo najviac poznatkov a údajov. Podklady mi poskytli jednak pracovníci Miestneho národného výboru, kroniky jednotlivých spoločenských organizácií v obci, ako aj niektorí občania, ktorí pracovali, prípadne ešte pracujú vo funkcii predsedov, či členov výborov spoločenských organizácií v Zohore.
POLITICKÝ A VEREJNÝ ŽIVOT
Politický a verejný život v obci je riadený Miestnym národným výborom, ktorý tesne spolupracuje so Základnou organizáciou Komunistickej strany Slovenska, ktorej predsedom je František Kocian, riaditeľ ZŠ a miestnym výborom Národného frontu, ktorého predsedom je Emil Urbanič, zástupca ariaditeľa ZŠ.
Vo voľbách r. 1976 bolo v obci zvolených 35 poslancov Miestneho národného výboru. Z nich bolo 11 členov zvolených do Rady MNV. Ustanovené b oli aj komisie pri MNV - celkom 8 a to:
1. Komisia finančná
2. Komisia plánovacia a výstavby
3. Komisia miestneho priemyslu
4. Komisia obchodu
5. Komisia sociálno-zdravotná
6. Komisia pre školstvo a kultúru
7. Komisia ochrany verejného poriadku
8. Komisia pre mládež a telesnú výchovu.
Zloženie Rady MNV, ktoré bolo ustanovené na plenárnom zasadnutí dňa 19.11.1976
| Predseda MNV: | Viktor Antal | |
| Podpredseda: | Vladimír Sloboda | |
| Tajomník: | Marek Šimek | |
| Členovia Rady: |
Ladislav Fóra | |
| Benedikt Kliment | ||
| Terézia Mackovičová | ||
| Ján Polgár | ||
| Ľudovít Rybár | ||
| Hermína Struhárová | ||
| Kamil Tomša | ||
| Mária Urbaničová. |
Poslancom ONV bol zvolený František Valovič a Mária Gerthoferová.
Poslancom Slovenskej národnej rady Viktor Antal.
Dňa 1. októbra 1977 prichádza k zmene vo funkcii predsedu MNV. Viktor Antal prechádza do funkcie krajského tajomníka Strany slovenskej obrody. Na miesto predsedu MNV nastupuje podpredseda MNV Vladimír Sloboda.
Nasledujúce voľby do zastupiteľských orgánov boli v r. 1981. Priniesli tieto výsledky:
Zvolených bolo 35 poslancov. Z toho do Rady MNV bolo zvolených 13.
Františka Požgayová, učiteľka ZŠ a František Valovič, pracovník JRD boli zvolení ako poslanci Okresného národného výboru.
Viktor Antal sa opätovne stal poslancom Slovenskej národnej rady.
Zloženie Rady MNV:
| Predseda: | Vladimír Sloboda | |
| Podpredseda: | Ladislav Fóra | |
| Tajomník: | Marek Šimek | |
| Členovia Rady: |
Miroslav Kimlička | |
| Benedikt Kliment | ||
| Miroslav Mackovič | ||
| Ján Martinkovič | ||
| Božena Mikletičová | ||
| Ľudovít Rybár | ||
| Hermína Struhárová | ||
| Ing. Stanislav Štibraný | ||
| Kamil Tomša | ||
| Mária Urbaničová. | ||
K ôsmym komisiám z minulého volebného obdobia pribudla deviata - komisia poľnohospodárskeho, lesného a vodného hospodárstva.
Roku 1982 stáva sa Zohor strediskovou obcou s väčšou právomocou. Zväčšuje sa počet zamestnancov MNV. Pracuje tu predseda MNV Vladimír Sloboda, tajomník Marek Šimek, matrikárka Nela Slobodová, ktorá na toto miesto nastúpila po smrti dlhoročnej matrikárky Anny Habalčíkovej. Anna Habalčíková, rod. Ščasná, zomrela ako 50-ročná v r. 1979.
Ďalšími pracovníkmi sú Peter Štefanovič, Anton Plunár, Gabriela Kafková, Žofia Bertovičová, Elena Valovičová.
Rok 1986 niesol označenie "Rok mieru". Bol však aj rokom 17. zjazdu KSČ a zároveň 23.-24. mája sa konali voľby do zastupiteľských orgánov.
Pred voľbami prebehli dve predvolebné zhromaždenia v kultúrnom dome. Na prvom zhromažadení sa občania oboznámili s volebným programom Národného frontu. Na druhom sa konalo fyzické predstavovanie kandidátov NF. Predstavili sa 37-mi kandidáti na poslancov MNV, ďalej Viktor Antal ako kandidát za poslanca SNR, Dana Šírová ako kandidátka za poslankyňu KNV, Vladimír Sloboda a František Valovič ako kandidáti za poslancov ONV.
Ďalší kandidáti za poslancov do vyšších zastupiteľských orgánov sa na predstavovaní osobne nezúčastnili. Obe zhromaždenia spestril kultúrny program, ktorý predviedli žiaci Základnej školy a Spevácky zbor SZŽ.
Dňa 23.-24. mája sa konali voľby. Volilo sa vo dvoch volebných miestnostiach - jedna na MNV a druhá v kultúrnom dome.
Do zoznamu voličov bolo zapísaných 2.190 občanov. Volieb sa zúčastnilo 2.178 voličov, čo je 99,4%.
Zvolení boli všetci kandidáti.
Na ustanovujúcom plenárnom zasadaní dňa 25. júna 1986 boli zvolení do funkcií:
| Predseda MNV: | Vladimír Sloboda | |
| Podpredseda MNV: | Miroslav Kimlička | |
| Tajomník MNV: | Marek Šimek | |
| Členovia Rady MNV: |
Marta Bajcarová | |
| Benedikt Kliment | ||
| Ing. Rudolf Kovár | ||
| Jozef Matlovič | ||
| Ľudovít Rybár | ||
| Hermína Struhárová | ||
| Kamil Tomša | ||
| Mária Urbaničová. | ||
Zriadené boli nasledovné komisie s predsedami a tajomníkmi:
| 1. Výstavby, územného plánovania a životného prostredia | predseda: |
Ľudovít Rybár | ||
| tajomník: | Peter Štefanovič | |||
| 2. Finančné-plánovacia | predseda: | Benedikt Kliment | ||
| tajomník: | Žofia Bertovičová | |||
| 3. Miestneho a bytového hospodárstva, obchodu a dopravy |
predseda: | Kamil Tomša | ||
| tajomník: | Elena Valovičová | |||
| 4. Školská | predseda: | Hermína Struhárová | ||
| tajomník: | Žofia Bertovičová | |||
| 5. Kultúrna | predseda: | Miroslav Kimlička | ||
| tajomník: | Elena Valovičová | |||
| 6. Sociálno-zdravotná | predseda: | Mária Urbaničová | ||
| tajomník: | Nela Slobodová | |||
| 7. Pre ochranu verejného poriadku | predseda: | Jozef Matlovič | ||
| tajomník: | Anton Plunár | |||
| 8. Pre mládež a telesnú výchovu | predseda: | Marta Bajcarová | ||
| tajomník: | Gabriela Kafková | |||
| 9. Poľnoh., les. a vod. hospodárstva | predseda: | Ing. Rudolf Kovár | ||
| tajomník: | Peter Štefanovič. | |||
Zriadený bol výbor ľudovej kontroly. Za predsedu bol zvolený Marián Kubala, za podpredsedu Ján Polgár.
Volebný program NF
Nakoľko volebný plán je veľmi obsiahly, vyberám iba stručne z časti o investičnej oblasti a bytovej výstavby a občianskej vybavenosti.
V zozname stavieb pre 8. päťročnicu je stavba kúpaliska v hodnote diela 4.800 tis. Kčs a budovanie I. etapy plynofikácie obce v dĺžke 2.650 m v hodnote diela do 2 mil. Kčs.
Medzi ďalšie akcie patrí:
- úprava a dotvorenie celého areálu cintorína vrátane zriadenia urnového hája
- čistička odpadových vôd vrátane odkanalizovania časti obce
- viacúčelová budova v areáli štadióna TJ pre oddiel hádzanej, nové sociálne zariadenie pre celý areál a výcvikové stredisko brancov
- oprava a znovuzriadenie miestnych komunikácií a zhotovenie chodníkov na uliciach už s položeným rozvodom plynu.
V asanačnom centre obce, ktoré ešte nie je celé majetkovo-právne usporiadané, majú byť vybudované objekty pre spoločenskú potrebu a to: kino, knižnica s nákladom 3.500 tis. Kčs a Dom s opatrovateľskou službou s nákladom do 5 mil. Kčs.
Pre individuálnu výstavbu je to získanie ďalších stavebných parcel v lokalitách Lábska cesta, Záhumnie III., Stupavská ulica, ulica Nad potokom a časť Kováčskej.
Družba Modřice - Zohor
Vo verejnom živote obci si zasluhuje veľkú pozornosť družba Zohor - Modřice. Modřice sú dedina ležiaca v tesnej blízkosti Brna, takže takmer vytvára jeho predmestie. Patrí však do okresu Brno-venkov.
Roku 1958 nadviazali družbu školy ZDŠ Zohor a ZDŠ Modřice. Najprv to bolo vzájomné dopisovanie medzi žiakmi, návštevy spojené so športovými súťažami, nacvičeným divadlom a podobne. Družba sa sľubne vyvíjala. Z priateľstva detí sa vyvinula družba medzi zväzákmi, neskôr aj medzi ďalšími organizáciami a podnikmi ako Agrochemický podnik, Materská škola a nakoniec prešla aj medzi národné výbory.
Roku 1978 bolo 20. výročie družby škôl. Pri tejto príležitosti bolo stretnutie, ktoré zorganizovala ZDŠ Modřice na zámočku v Kupařoviciach. Na toto jubilejné stretnutie okrem pedagogických pracovníkov boli pozvaní aj zástupcovia MNV, JRD, ZRPŠ a ONV - odboru školstva.
25. výročie sa oslávilo 28. októbra 1983 v kultúrnom dome v Zohore. Hostia z Modříc prišli vo dvoch skupinách. Prvá skupina prišla v dopoludňajších hodinách. Tvorili ju členovia Rady MNV, predsedovia komisií pléna MNV, zástupcovia spoločenských organizácií, ZRPŠ a vedenie školy. Stretli sa na spoločnom zasadnutí MNV v kultúrnom dome, slávnostnom obede po ktorom pokračovala prehliadka obce.
Druhú časť sme privítali v popoludňajších hodinách a tvorili ju učitelia ZŠ, MŠ, zástupcovia ONV a odboru školstva a hostia z patronátnych závodov.
O 17,00 hod. konala sa slávnostná schôdza, ktorú viedol riaditeľ školy František Kocian.
O spolunažívaní Čechov a Slovákov v spoločnej republike a význame družby Zohor - Modřice prehovoril predseda MNV v Zohore Vladimír Sloboda.
Po odznetí pozdravných príhovoroch, okresný školský inšpektor ONV Bratislava-vidiek Milan Minarovič odovzdal obom školám k 25. výročiu diplomy odboru školstva ONV a medaile J. A. Komenského. Po krátkom kultúrnom programe nasledovalo spoločné posedenie pri hudbe.
Pozornosť si zaslúži aj stretnutie r. 1986 v Modřiciach.Okrem pedagogických pracovníkov ZŠ stretnutia sa zúčastnili zástupcovia MNV, učiteľky materskej školy, zástupcovia ZRPŠ a okresný školský inšpektor M. Minarovič. Po privítaní rozišli sme sa podľa pracovísk. Navštívili sme zámok v Židlochoviciach, ktorý slúži čsl. vláde a popredným činiteľom na reprezentačné účely. Stretnutie pokračovalo na chate v Blučine pri spoločnej družnej zábave.
Základná organizácia československého červeného kríža
Červený kríž - ako zvykneme skrátene nazývať túto organizáciu, upútava pozornosť už dávno, hlavne pre jej humánne poslanie. Dôkazom toho je aj veľký počet členov, ktorých táto organizácia v obci má. Koncom roku 1986 ich bolo okolo 350.
Popri bežnej kultúrnej a záujmovej činnosti - ako bolo organizovanie rôznych zájazdov, návštev divadiel, zábav a spoločenských večierkov, činnosť tejto organizácie bola zameraná sociálnym smerom. Bola to pozornosť venovaná našim starším spoluobčanom. Každoročná spolupráca s komisiou sociálno-zdravotnou a so ZO SZŽ pri organizovaní jesenného stretnutia starodôchodcov v kultúrnom dome.
Najväčšiu pozornosť si zasluhuje organizovanie bezplatného darcovstva krvi. Každoročne sa konajú tri odbery, ktorých sa zúčastní priemerne 90 občanov.
Za niekoľkonásobné bezplatné darcovstvo sa udeľujú plakety MUDr. Jánskeho.
Za 10 odberov - bronzová plaketa.
Za 20 odberov - strieborná plaketa.
Za 40 odberov - zlatá plaketa.
Medzi prvých držiteľov striebornej plakety patria:
Jozef Ščasný, Hviezdoslavova 50
Ján Požgay, Na dieloch 63
Ján Matula, Záhradná 46
Marián Kubala, Hviezdoslavova 8
Koloman Štefanovič, Kvetná 24.
Držitelia bronzovej plakety:
Milan Hyka, Ján Vachálek, Ivan Vincek, Ján Ďurica, Rudolf Doka, Štefan Matlovič, Viliam Klubník, Arnold Vrablec, Ján Zvara, Stanislav Piaček, Michal Piaček, Pavol Zálesňák, Kamil Tomša, Valent Partl, Tibor Kubenka - ČSD Zohor, Jozef Kovár - ACHP.
V r. 1986 bola udelená strieborná plaketa:
Jozef Gerthofer, Kvetná 35.
Bronzové plakety získali:
Jozef Sláma, Ján Polgár, Anton Ďurica, Pavol Kafka, Dušan Križan, Ján Mízner, Teofil Kovár, Štefan Hrica, Daniel Šteffek, Jozef Pavlík, Ján Sabol.
V tomto roku bolo 61 darcov.
Klub dôchodcov
Nakoľko v našej obci žije veľa starších spoluobčanov - dôchodcov, žiadalo sa vytvoriť pre nich prostredie, kde by sa mohli stretávať a spoločne stráviť chvíle zaslúženého oddychu.
Tak 6. januára 1974 bol slávnostne odovzdaný do užívania Klub dôchodcov. Na otvorení sa zúčastnil predseda MNV Viktor Antal, tajomník Marek Šimek, predseda ZO KSS František Kocian a zástupkyňa ONV s. Potůčková. Kultúrny program pripravili deti z MŠ, pionieri a zväzáci.
Klub umiestnili v hale kultúrneho domu, vybavený novým nábytkom, pohodlnými kreslami, gramorádiom, spoločenskými hrami, neskôr televízorom. V priľahlej miestnosti bol zriadený kuchynský kútik.
Prvou vedúcou bola ustanovená p. Hermína Kimličková, ktorá túto funkciu vykonávala až do r. 1985. Sama si zapisovala činnosť klubu ako "Pamäti klubu dôchodcov", z ktorých som čerpala pri tomto zápise do kroniky. Od r. 1986 vedúcu klubu vykonáva Terézia Šipošová.
Počet členov bol pohyblivý. Pohyboval sa okolo počtu 100.
Záujmová činnosť sa zo začiatku zamerala na ručné práce, z ktorých boli niekoľkokrát usporiadané výstavky. Veľmi peknou kolektívnou prácou je obraz Zohora, ručne viazaný z chemlonu a umiestnený na stene klubu.
Bohatá bola činnosť prednášková - či už z oblasti zdravotnej, politickej alebo kultúrnej.
Obľúbené sa stali zájazdy. V máji 1974 to bol zájazd na hrad Devín, bratislavský Slavín a letisko. Najmä návšteva letiska všetkých zaujala. Veď pristávanie lietadla IL-18 videla väčšina prvý raz v živote. Ďalšie zájazdy boli napr. do Gottwaldova, Luhačovíc, Ledníc, Piešťan, Bojníc, Nitry, Maďarska a inde.
Pozoruhodná bola spolupráca s inými klubmi dôchodcov a to z Lamača, Šenkvíc a Plaveckého Štvrtka. Potvrdili to ich vzájomné návštevy a spoločné posedenia.
V r. 1975 sa na krátku dobu počas svojej návštevy vlasti stala členkou klubu rodáčka Katarína Švajdlenková z Argentíny, ktorá prišla do Československa s ďalšími krajanmi pri príležitosti spartakiády a do klubu ju priviedla jej sestra Františka Spustová.
Keďže dôchodcovia dostali v sále kultúrneho domu k dispozícii 30 voľných miest, radi sa zúčastňovali na rôznych kultúrnych podujatiach. Prednosť dávali dychovým súborom ako Moravanka, Malokarpatská kapela, Záhoranka. Páčili sa im aj vystúpenia Sľuku, Lúčnice, Poddukelského ukrajinského súboru a ďalších.
Dedinská organizácia slovenského zväzu mládeže
Nakoľko táto organizácia má od r. 1970 dobre vedenú kroniku, poznatky o jej činnosti som čerpala z nej.
V r. 1971 mala 80 členov. V r. 1973 sa ich počet zvýšil na 104. Predsedom bol vtedy Štefan Kolenič a podpredsedom Ladislav Fóra.
V tomto období sa veľmi zaktivizovala činnosť mládeže. Vytvoril sa dobrý kolektív mladých ľudí, ktorí si dobre rozumeli, mali rovnaké záujmy a vedeli si zorganizovať svoju činnosť. Bola mnohostranná. Nielenže poriadali zábavy, čajové večierky, ale zamerali sa aj na šport a turistiku. Odrazilo sa to v niekoľkých ročníkoch turistických pochodov nazvaných "Za krásami Slovenska", účasť na brannošportových hrách "O pohár predsedu MNV", zapojili sa do nácviku spartakiádnej skladby pre mužov v r. 1975 a 12 cvičencov vystúpilo aj na Celoštátnej spartakiáde v Prahe.
Keď v r. 1972 dostali v kultúrnom dome v suteréne miestnosť pre Klub mládeže usporiadali niekoľko prednášok spojených s besedami s rôznou tématikou. Nezabúdali ani na brigádnickú činnosť a odpracovali množstvo hodín či už pri budovaní obce alebo na JRD.
Osobitnú pozornosť venovali kultúre. V r. 1972 vznikol kultúrny krúžok, ktorý svoju činnosť zameral dvoma smermi. Bolo to ochotnícke divadlo a folklór.
Pod vedením Ľudovíta Kimličku v r. 1973 nacvičili a 28. januára zahrali divadelnú hru Štefana Konyu "Svadobný závoj".
7. apríla 1974 nasleduje ďalšia divadelná hra v réžii Ľ. Kimličku - Ján Kedro "Kuchárky z Ovseného".
10. mája 1975 sa mladí ochotníci znova predstavili hrou Ivana Bukovčana "Luigiho srdce".
Z folklórneho krúžku vznikol folklórny súbor "Zóhran", ktorý sa rozhodol udržiavať ľudovú tradíciu v obci. Jeho činnosť je veľmi bohatá a pod vedením Ľudovíta a Milana Kimličku udržiava svoju činnosť už pätnásty rok. Tak nám obnovili staré zvyky pri svadbe, na fašiangy, pri priadkach, dožinkách aj pri muzike. Z truhlíc po starých i prastarých rodičoch vytiahli a oprášili staré kroje, konopné gate, rubáše, kacabajky a jubky, aby nám pri slávnostných príležitostiach pripomínali oblečenie našich predkov.
Zúčastnili sa niekoľkokrát vystúpení a súťaží folklórnych skupín na Mierových slávnostiach na Kamennom mlyne.
11.-13. júna 1976 boli účastníkmi Krajskej súťaže folklórnych skupín MYJAVA 76. Obsadili 4. miesto s pásmom "Fašiangy". Za vzornú reprezentáciu nášho ľudového umenia na celokrajskej prehliadke na Myjave dostal MNV od Krajského osvetového strediska ďakovný list.
6. júna sa 30 členov folklórneho súboru zúčastnilo celoslovenskej prehliadky folklórnych súborov vo Východnej.
Činnosť súboru bola bohatá. Nechýbali na kultúrnych podujatiach v obci. Vystúpeniami obohatili programy akadémií, ktoré boli pri oslavách rôznych výročí.
Viackrát o činnosti mládeže písali aj noviny. Tak 8. apríla 1975 v novinách "Smena" bol článok "Tradícia nezomiera v Zohore".
16. apríla 1977 konala sa v zohorskom kultúrnom dome Okresná konferencia SZM okresu Bratislava-vidiek. Konferencie sa zúčastnilo 305 delegátov z celého okresu. O tejto udalosti boli správy v novinách "Hlas ľudu".
V ďalších rokoch činnosť DO SZM poklesla. Avšak naďalej pracoval Klub mládeže a v činnosti pokračoval aj folklórny súbor.
Základná organizácia slovenského zväzu žien
Organizácia bola obnovená r. 1970. Jej predsedkyňou sa stala Helena Haramiová. Vo funkcii ju na kratšiu dobu vystriedali Zuzana Jurčíková a Jozefína Míznerová. Od r. 1977 je predsedkyňou Františka Požgayová. Za posledné roky jej činnosť bola veľmi rozsiahla a táto organizácia vďaka jej predsedkyni a členkám výboru stala sa veľmi aktívna a patrí stále medzi najlepšie v obci. To, že činnosť ZO SZŽ je pre ženy príťažlivá a zaujímavá dokazuje skutočnosť, že v r. 1986 organizácia mala 300 členiek.
Podrobnejšiu činnosť organizácie zachytáva jej kronika, z ktorej som aj ja čerpala údaje. Spomeniem tie akcie, ktoré najviac priťahovali ženy. Predovšetkým to boli rôzne kurzy - pečenie, zaváranie, vyšívanie, šitie, viazanie-makramé, úprava kvetov-ikebana, úprava studených jedál, výuka nemeckého jazyka, o ktorú prejavili záujem i muži. Obľúbeným cez jesenné a zimné mesiace sa stal telocvik pre ženy, ktorý vedie Marta Matlovičová, učiteľka ZŠ. Záujem o šport preukazujú ženy každoročne účasťou na brannošportových hrách "O pohár predsedu MNV". Za niekoľkonásobné prvenstvo získali 2-krát tento pohár natrvalo. V r. 1980 a 1985 sa zapojili do nácviku spartakiádnych skladieb pre ženy a tak r. 1980 cvičilo v Prahe na celoštátnej spartakiáde 6 žien a v r. 1985 ich bolo 12. Do nácviku skladby v r. 1980 sa zapojilo celkom 32 žien a v r. 1985 to bolo 24 žien. Týchto 24 žien cvičilo na miestnej spartakiáde v Zohore, a aby skladba vyznela ucelenejšie a mohutnejšie, prišli im na pomoc ženy zo Záhorskej Vsi. Vystúpili aj na obvodnej spartakiáde v Lozorne a okresnej v Pezinku.
V kultúrnej činnosti sa zamerali na čitateľské hnutie "Krása života" a s ním spojených niekoľko večerov poézie a prózy nazvané "Večer poézie pri sviečke". Niektoré členky sa aktívne zapojili do súťažného prednesu pracujúcich žien "Vansovej Lomnička", ktorá sa každoročne koná v Podolínci. Predchádzajú mu okresné a krajské kolá. V r. 1978 sa celoslovenskej súťaže v Podolínci zúčastnila Ľ. Zálesňáková a v r. 1985 Aneta Kovárová, ktorá sa stala aj jednou z víťaziek. Ďalšie členky O. Habalčíková, R. Petržalková, A. Sarvašová a A. Lukovská sa zúčastnili okresných a krajských kôl s popredným umiestnením.
Najbohatšia je činnosť speváckeho zboru, ktorý vznikol z podnetu niekoľkých žien r. 1977. Spolupracuje s Osvetovou besedou, ktorá zbor finančne podporuje pri zabezpečovaní kostýmov.
Zručnosť a šikovnosť žien sa prejavila na výstavách ručných prác, ktoré boli inštalované v kultúrnom dome.
Významný je podiel ZO SZŽ na každoročnom stretnutí starodôchodcov, ktoré organizuje Sociálno-zdravotná komisia pri MNV spolu so ZO ČSČK a ZO SZŽ. Pri príležitosti vianočných sviatkov nezabúdajú ani na našich starých občanov umiestnených v Dome dôchodcov v Stupave. Každoročne ich navštevujú a obdarujú malými darčekmi.
Peknou akciou sa stal aj "Deň kvetov" v mesiaci máji. kedy kvetmi obdarujú staršie občianky a tie členky organizácie, ktoré sa na jej práci najviac zúčastňujú.
Zväz protifašistických bojovníkov
Je to povojnová organizácia, ktorej členmi sa stali predovšetkým priami účastnici odboja, prípadne ich rodinní príslušníci. Preto aj členská základňa je malá. Jej počet sa postupne úmrtím niektorých členov znižuje.
V rokoch 1976-78 mala organizácia 24 členov. Postupne počet klesal tak, že r. 1986 zostalo iba 16 členov. Keďže v susednej obci Lozorne z tejto organizácie zostalo iba 6 členov, nastalo zlúčenie oboch organizácií a počet členov sa zvýšil na 22. Tak sa stalo, že najstarším členom sa stal Ján Horváth z Lozorna, nar. 7. marca 1894, účastník I. svetovej vojny.
Predsedom organizácie je Alojz Cabadaj, ktorý ako príslušník I. československého armádneho zboru v ZSSR vedeného arm. generálom Ludvíkom Svobodom zúčastnil sa oslobodzovania našej vlasti.
Činnosť členov organizácie sa zameriava na prednášky a besedy o účasti I. čsl. armádneho zboru v bojoch v ZSSR, ako aj v SNP.
Zväz československo-sovietskeho priateľstva
Organizácia, ktorá má počet členov okolo 30. Predsedom je František Kačica, učiteľ ZŠ. V minulosti niekoľko rokov túto funkciu vykonávala Anna Koldánová, učiteľka, vedúca ŠD pri ZŠ.
Jej činnosť sa zameriava na organizovanie akcií v Mesiaci priateľstva so ZSSR.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
V organizácii JRD v Zohore prichádza r. 1976 k veľkým organizačným zmenám. V rámci spájania družstiev do väčších poľnohospodárskych celkov prichádza k zlúčeniu nášho JRD s JRD Láb, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves do JRD Záhorská Niva so sídlom vo Vysokej pri Morave. V tomto roku odchádza do dôchodku doterajší predseda JRD Zohor Cyril Struhár, ktorý svojou húževnatosťou a pracovitosťou mal veľký podiel na dobrom hospodárení družstva. Predsedom JRD Záhorská Niva sa stal Ing. Cyril Moravčík z Lábu. Prenesením sídla družstva do Vysokej pri Morave odišla tam pracovať aj veľká časť administratívy zo Zohora.
JRD Záhorská Niva sa stáva členom Kooperatívu Záhorie, ktorého členmi sú JRD Záhorie so sídlom v Gajaroch, JRD Podhorie so sídlom v Lozorne, Štátne majetky Malacky, Štátne majetky Stupava a Agrochemický podnik v Zohore.
Vo februári 1985 Ing. Cyril Moravčík prechádza do vyššej funkcie v Slov. výbore zväzu družstevných roľníkov. Na jeho miesto predsedu JRD Záhorská Niva nastupuje 15. februára 1985 Ing. Zdenek Kováč.
Počas predsedníctva Ing. Cyrila Moravčíka prišlo k niektorým významným politickým udalostiam.
1. júna 1977 stretli sa pracovníci JRD s účastníkmi "Plavby mieru po Dunaji". Stretnutie sa uskutočnilo v kultúrnom dome v Zohore.
20. novembra 1980 opäť v našom KD stretli sa zástupcovia JRD s kambodžskou delegáciou, ktorú viedol kambodžský predstaviteľ Heng Sabrín. Našu vládnu delegáciu viedol minister zahraničia ČSSR Bohuslav Chňoupek.
21. októbra 1982 JRD Záhorská Niva poctil návštevou prezident republiky Dr. Gustáv Husák počas svojej pracovnej návštevy Západoslovenského kraja. Hoci pri prehliadke polí družstva nedostal sa až do nášho chotára, táto návšteva upútala pozornosť všetkých našich občanov. Filmové zábery z návštevy vysielala aj Čsl. televízia.
Činnosť poľnohospodárov a výsledky ich práce sú vo veľkej miere závislé od počasia. Tak v r. 1977 bolo veľmi nepriaznivé počasie pre rastlinnú výrobu. Pri záplavách bolo zaplavených 120 ha pšenice, zaplavené boli aj lúky a pasienky. Jarné mrazy zasa poškodili ovocné sady. V r. 1985 boli postihnuté uhorky perenospórou, čo značne znížilo ich úrodu.
Na poliach JRD v chotári našej obce sa pestovali striedavo skoré zemianky, zelenina, obilniny, kukurica a iné.
V r. 1986 boli v chotári našej obci v pestovaní poľnohospodárskych plodín nasledovné výsledky:
Volebný program NF
Nakoľko volebný plán je veľmi obsiahly, vyberám iba stručne z časti o investičnej oblasti a bytovej výstavby a občianskej vybavenosti.
V zozname stavieb pre 8. päťročnicu je stavba kúpaliska v hodnote diela 4.800 tis. Kčs a budovanie I. etapy plynofikácie obce v dĺžke 2.650 m v hodnote diela do 2 mil. Kčs.
Medzi ďalšie akcie patrí:
- úprava a dotvorenie celého areálu cintorína vrátane zriadenia urnového hája
- čistička odpadových vôd vrátane odkanalizovania časti obce
- viacúčelová budova v areáli štadióna TJ pre oddiel hádzanej, nové sociálne zariadenie pre celý areál a výcvikové stredisko brancov
- oprava a znovuzriadenie miestnych komunikácií a zhotovenie chodníkov na uliciach už s položeným rozvodom plynu.
V asanačnom centre obce, ktoré ešte nie je celé majetkovo-právne usporiadané, majú byť vybudované objekty pre spoločenskú potrebu a to: kino, knižnica s nákladom 3.500 tis. Kčs a Dom s opatrovateľskou službou s nákladom do 5 mil. Kčs.
Pre individuálnu výstavbu je to získanie ďalších stavebných parcel v lokalitách Lábska cesta, Záhumnie III., Stupavská ulica, ulica Nad potokom a časť Kováčskej.
Družba Modřice - Zohor
Vo verejnom živote obci si zasluhuje veľkú pozornosť družba Zohor - Modřice. Modřice sú dedina ležiaca v tesnej blízkosti Brna, takže takmer vytvára jeho predmestie. Patrí však do okresu Brno-venkov.
Roku 1958 nadviazali družbu školy ZDŠ Zohor a ZDŠ Modřice. Najprv to bolo vzájomné dopisovanie medzi žiakmi, návštevy spojené so športovými súťažami, nacvičeným divadlom a podobne. Družba sa sľubne vyvíjala. Z priateľstva detí sa vyvinula družba medzi zväzákmi, neskôr aj medzi ďalšími organizáciami a podnikmi ako Agrochemický podnik, Materská škola a nakoniec prešla aj medzi národné výbory.
Roku 1978 bolo 20. výročie družby škôl. Pri tejto príležitosti bolo stretnutie, ktoré zorganizovala ZDŠ Modřice na zámočku v Kupařoviciach. Na toto jubilejné stretnutie okrem pedagogických pracovníkov boli pozvaní aj zástupcovia MNV, JRD, ZRPŠ a ONV - odboru školstva.
25. výročie sa oslávilo 28. októbra 1983 v kultúrnom dome v Zohore. Hostia z Modříc prišli vo dvoch skupinách. Prvá skupina prišla v dopoludňajších hodinách. Tvorili ju členovia Rady MNV, predsedovia komisií pléna MNV, zástupcovia spoločenských organizácií, ZRPŠ a vedenie školy. Stretli sa na spoločnom zasadnutí MNV v kultúrnom dome, slávnostnom obede po ktorom pokračovala prehliadka obce.
Druhú časť sme privítali v popoludňajších hodinách a tvorili ju učitelia ZŠ, MŠ, zástupcovia ONV a odboru školstva a hostia z patronátnych závodov.
O 17,00 hod. konala sa slávnostná schôdza, ktorú viedol riaditeľ školy František Kocian.
O spolunažívaní Čechov a Slovákov v spoločnej republike a význame družby Zohor - Modřice prehovoril predseda MNV v Zohore Vladimír Sloboda.
Po odznetí pozdravných príhovoroch, okresný školský inšpektor ONV Bratislava-vidiek Milan Minarovič odovzdal obom školám k 25. výročiu diplomy odboru školstva ONV a medaile J. A. Komenského. Po krátkom kultúrnom programe nasledovalo spoločné posedenie pri hudbe.
Pozornosť si zaslúži aj stretnutie r. 1986 v Modřiciach.Okrem pedagogických pracovníkov ZŠ stretnutia sa zúčastnili zástupcovia MNV, učiteľky materskej školy, zástupcovia ZRPŠ a okresný školský inšpektor M. Minarovič. Po privítaní rozišli sme sa podľa pracovísk. Navštívili sme zámok v Židlochoviciach, ktorý slúži čsl. vláde a popredným činiteľom na reprezentačné účely. Stretnutie pokračovalo na chate v Blučine pri spoločnej družnej zábave.
Základná organizácia československého červeného kríža
Červený kríž - ako zvykneme skrátene nazývať túto organizáciu, upútava pozornosť už dávno, hlavne pre jej humánne poslanie. Dôkazom toho je aj veľký počet členov, ktorých táto organizácia v obci má. Koncom roku 1986 ich bolo okolo 350.
Popri bežnej kultúrnej a záujmovej činnosti - ako bolo organizovanie rôznych zájazdov, návštev divadiel, zábav a spoločenských večierkov, činnosť tejto organizácie bola zameraná sociálnym smerom. Bola to pozornosť venovaná našim starším spoluobčanom. Každoročná spolupráca s komisiou sociálno-zdravotnou a so ZO SZŽ pri organizovaní jesenného stretnutia starodôchodcov v kultúrnom dome.
Najväčšiu pozornosť si zasluhuje organizovanie bezplatného darcovstva krvi. Každoročne sa konajú tri odbery, ktorých sa zúčastní priemerne 90 občanov.
Za niekoľkonásobné bezplatné darcovstvo sa udeľujú plakety MUDr. Jánskeho.
Za 10 odberov - bronzová plaketa.
Za 20 odberov - strieborná plaketa.
Za 40 odberov - zlatá plaketa.
Medzi prvých držiteľov striebornej plakety patria:
Jozef Ščasný, Hviezdoslavova 50
Ján Požgay, Na dieloch 63
Ján Matula, Záhradná 46
Marián Kubala, Hviezdoslavova 8
Koloman Štefanovič, Kvetná 24.
Držitelia bronzovej plakety:
Milan Hyka, Ján Vachálek, Ivan Vincek, Ján Ďurica, Rudolf Doka, Štefan Matlovič, Viliam Klubník, Arnold Vrablec, Ján Zvara, Stanislav Piaček, Michal Piaček, Pavol Zálesňák, Kamil Tomša, Valent Partl, Tibor Kubenka - ČSD Zohor, Jozef Kovár - ACHP.
V r. 1986 bola udelená strieborná plaketa:
Jozef Gerthofer, Kvetná 35.
Bronzové plakety získali:
Jozef Sláma, Ján Polgár, Anton Ďurica, Pavol Kafka, Dušan Križan, Ján Mízner, Teofil Kovár, Štefan Hrica, Daniel Šteffek, Jozef Pavlík, Ján Sabol.
V tomto roku bolo 61 darcov.
Klub dôchodcov
Nakoľko v našej obci žije veľa starších spoluobčanov - dôchodcov, žiadalo sa vytvoriť pre nich prostredie, kde by sa mohli stretávať a spoločne stráviť chvíle zaslúženého oddychu.
Tak 6. januára 1974 bol slávnostne odovzdaný do užívania Klub dôchodcov. Na otvorení sa zúčastnil predseda MNV Viktor Antal, tajomník Marek Šimek, predseda ZO KSS František Kocian a zástupkyňa ONV s. Potůčková. Kultúrny program pripravili deti z MŠ, pionieri a zväzáci.
Klub umiestnili v hale kultúrneho domu, vybavený novým nábytkom, pohodlnými kreslami, gramorádiom, spoločenskými hrami, neskôr televízorom. V priľahlej miestnosti bol zriadený kuchynský kútik.
Prvou vedúcou bola ustanovená p. Hermína Kimličková, ktorá túto funkciu vykonávala až do r. 1985. Sama si zapisovala činnosť klubu ako "Pamäti klubu dôchodcov", z ktorých som čerpala pri tomto zápise do kroniky. Od r. 1986 vedúcu klubu vykonáva Terézia Šipošová.
Počet členov bol pohyblivý. Pohyboval sa okolo počtu 100.
Záujmová činnosť sa zo začiatku zamerala na ručné práce, z ktorých boli niekoľkokrát usporiadané výstavky. Veľmi peknou kolektívnou prácou je obraz Zohora, ručne viazaný z chemlonu a umiestnený na stene klubu.
Bohatá bola činnosť prednášková - či už z oblasti zdravotnej, politickej alebo kultúrnej.
Obľúbené sa stali zájazdy. V máji 1974 to bol zájazd na hrad Devín, bratislavský Slavín a letisko. Najmä návšteva letiska všetkých zaujala. Veď pristávanie lietadla IL-18 videla väčšina prvý raz v živote. Ďalšie zájazdy boli napr. do Gottwaldova, Luhačovíc, Ledníc, Piešťan, Bojníc, Nitry, Maďarska a inde.
Pozoruhodná bola spolupráca s inými klubmi dôchodcov a to z Lamača, Šenkvíc a Plaveckého Štvrtka. Potvrdili to ich vzájomné návštevy a spoločné posedenia.
V r. 1975 sa na krátku dobu počas svojej návštevy vlasti stala členkou klubu rodáčka Katarína Švajdlenková z Argentíny, ktorá prišla do Československa s ďalšími krajanmi pri príležitosti spartakiády a do klubu ju priviedla jej sestra Františka Spustová.
Keďže dôchodcovia dostali v sále kultúrneho domu k dispozícii 30 voľných miest, radi sa zúčastňovali na rôznych kultúrnych podujatiach. Prednosť dávali dychovým súborom ako Moravanka, Malokarpatská kapela, Záhoranka. Páčili sa im aj vystúpenia Sľuku, Lúčnice, Poddukelského ukrajinského súboru a ďalších.
Dedinská organizácia slovenského zväzu mládeže
Nakoľko táto organizácia má od r. 1970 dobre vedenú kroniku, poznatky o jej činnosti som čerpala z nej.
V r. 1971 mala 80 členov. V r. 1973 sa ich počet zvýšil na 104. Predsedom bol vtedy Štefan Kolenič a podpredsedom Ladislav Fóra.
V tomto období sa veľmi zaktivizovala činnosť mládeže. Vytvoril sa dobrý kolektív mladých ľudí, ktorí si dobre rozumeli, mali rovnaké záujmy a vedeli si zorganizovať svoju činnosť. Bola mnohostranná. Nielenže poriadali zábavy, čajové večierky, ale zamerali sa aj na šport a turistiku. Odrazilo sa to v niekoľkých ročníkoch turistických pochodov nazvaných "Za krásami Slovenska", účasť na brannošportových hrách "O pohár predsedu MNV", zapojili sa do nácviku spartakiádnej skladby pre mužov v r. 1975 a 12 cvičencov vystúpilo aj na Celoštátnej spartakiáde v Prahe.
Keď v r. 1972 dostali v kultúrnom dome v suteréne miestnosť pre Klub mládeže usporiadali niekoľko prednášok spojených s besedami s rôznou tématikou. Nezabúdali ani na brigádnickú činnosť a odpracovali množstvo hodín či už pri budovaní obce alebo na JRD.
Osobitnú pozornosť venovali kultúre. V r. 1972 vznikol kultúrny krúžok, ktorý svoju činnosť zameral dvoma smermi. Bolo to ochotnícke divadlo a folklór.
Pod vedením Ľudovíta Kimličku v r. 1973 nacvičili a 28. januára zahrali divadelnú hru Štefana Konyu "Svadobný závoj".
7. apríla 1974 nasleduje ďalšia divadelná hra v réžii Ľ. Kimličku - Ján Kedro "Kuchárky z Ovseného".
10. mája 1975 sa mladí ochotníci znova predstavili hrou Ivana Bukovčana "Luigiho srdce".
Z folklórneho krúžku vznikol folklórny súbor "Zóhran", ktorý sa rozhodol udržiavať ľudovú tradíciu v obci. Jeho činnosť je veľmi bohatá a pod vedením Ľudovíta a Milana Kimličku udržiava svoju činnosť už pätnásty rok. Tak nám obnovili staré zvyky pri svadbe, na fašiangy, pri priadkach, dožinkách aj pri muzike. Z truhlíc po starých i prastarých rodičoch vytiahli a oprášili staré kroje, konopné gate, rubáše, kacabajky a jubky, aby nám pri slávnostných príležitostiach pripomínali oblečenie našich predkov.
Zúčastnili sa niekoľkokrát vystúpení a súťaží folklórnych skupín na Mierových slávnostiach na Kamennom mlyne.
11.-13. júna 1976 boli účastníkmi Krajskej súťaže folklórnych skupín MYJAVA 76. Obsadili 4. miesto s pásmom "Fašiangy". Za vzornú reprezentáciu nášho ľudového umenia na celokrajskej prehliadke na Myjave dostal MNV od Krajského osvetového strediska ďakovný list.
6. júna sa 30 členov folklórneho súboru zúčastnilo celoslovenskej prehliadky folklórnych súborov vo Východnej.
Činnosť súboru bola bohatá. Nechýbali na kultúrnych podujatiach v obci. Vystúpeniami obohatili programy akadémií, ktoré boli pri oslavách rôznych výročí.
Viackrát o činnosti mládeže písali aj noviny. Tak 8. apríla 1975 v novinách "Smena" bol článok "Tradícia nezomiera v Zohore".
16. apríla 1977 konala sa v zohorskom kultúrnom dome Okresná konferencia SZM okresu Bratislava-vidiek. Konferencie sa zúčastnilo 305 delegátov z celého okresu. O tejto udalosti boli správy v novinách "Hlas ľudu".
V ďalších rokoch činnosť DO SZM poklesla. Avšak naďalej pracoval Klub mládeže a v činnosti pokračoval aj folklórny súbor.
Základná organizácia slovenského zväzu žien
Organizácia bola obnovená r. 1970. Jej predsedkyňou sa stala Helena Haramiová. Vo funkcii ju na kratšiu dobu vystriedali Zuzana Jurčíková a Jozefína Míznerová. Od r. 1977 je predsedkyňou Františka Požgayová. Za posledné roky jej činnosť bola veľmi rozsiahla a táto organizácia vďaka jej predsedkyni a členkám výboru stala sa veľmi aktívna a patrí stále medzi najlepšie v obci. To, že činnosť ZO SZŽ je pre ženy príťažlivá a zaujímavá dokazuje skutočnosť, že v r. 1986 organizácia mala 300 členiek.
Podrobnejšiu činnosť organizácie zachytáva jej kronika, z ktorej som aj ja čerpala údaje. Spomeniem tie akcie, ktoré najviac priťahovali ženy. Predovšetkým to boli rôzne kurzy - pečenie, zaváranie, vyšívanie, šitie, viazanie-makramé, úprava kvetov-ikebana, úprava studených jedál, výuka nemeckého jazyka, o ktorú prejavili záujem i muži. Obľúbeným cez jesenné a zimné mesiace sa stal telocvik pre ženy, ktorý vedie Marta Matlovičová, učiteľka ZŠ. Záujem o šport preukazujú ženy každoročne účasťou na brannošportových hrách "O pohár predsedu MNV". Za niekoľkonásobné prvenstvo získali 2-krát tento pohár natrvalo. V r. 1980 a 1985 sa zapojili do nácviku spartakiádnych skladieb pre ženy a tak r. 1980 cvičilo v Prahe na celoštátnej spartakiáde 6 žien a v r. 1985 ich bolo 12. Do nácviku skladby v r. 1980 sa zapojilo celkom 32 žien a v r. 1985 to bolo 24 žien. Týchto 24 žien cvičilo na miestnej spartakiáde v Zohore, a aby skladba vyznela ucelenejšie a mohutnejšie, prišli im na pomoc ženy zo Záhorskej Vsi. Vystúpili aj na obvodnej spartakiáde v Lozorne a okresnej v Pezinku.
V kultúrnej činnosti sa zamerali na čitateľské hnutie "Krása života" a s ním spojených niekoľko večerov poézie a prózy nazvané "Večer poézie pri sviečke". Niektoré členky sa aktívne zapojili do súťažného prednesu pracujúcich žien "Vansovej Lomnička", ktorá sa každoročne koná v Podolínci. Predchádzajú mu okresné a krajské kolá. V r. 1978 sa celoslovenskej súťaže v Podolínci zúčastnila Ľ. Zálesňáková a v r. 1985 Aneta Kovárová, ktorá sa stala aj jednou z víťaziek. Ďalšie členky O. Habalčíková, R. Petržalková, A. Sarvašová a A. Lukovská sa zúčastnili okresných a krajských kôl s popredným umiestnením.
Najbohatšia je činnosť speváckeho zboru, ktorý vznikol z podnetu niekoľkých žien r. 1977. Spolupracuje s Osvetovou besedou, ktorá zbor finančne podporuje pri zabezpečovaní kostýmov.
Zručnosť a šikovnosť žien sa prejavila na výstavách ručných prác, ktoré boli inštalované v kultúrnom dome.
Významný je podiel ZO SZŽ na každoročnom stretnutí starodôchodcov, ktoré organizuje Sociálno-zdravotná komisia pri MNV spolu so ZO ČSČK a ZO SZŽ. Pri príležitosti vianočných sviatkov nezabúdajú ani na našich starých občanov umiestnených v Dome dôchodcov v Stupave. Každoročne ich navštevujú a obdarujú malými darčekmi.
Peknou akciou sa stal aj "Deň kvetov" v mesiaci máji. kedy kvetmi obdarujú staršie občianky a tie členky organizácie, ktoré sa na jej práci najviac zúčastňujú.
Zväz protifašistických bojovníkov
Je to povojnová organizácia, ktorej členmi sa stali predovšetkým priami účastnici odboja, prípadne ich rodinní príslušníci. Preto aj členská základňa je malá. Jej počet sa postupne úmrtím niektorých členov znižuje.
V rokoch 1976-78 mala organizácia 24 členov. Postupne počet klesal tak, že r. 1986 zostalo iba 16 členov. Keďže v susednej obci Lozorne z tejto organizácie zostalo iba 6 členov, nastalo zlúčenie oboch organizácií a počet členov sa zvýšil na 22. Tak sa stalo, že najstarším členom sa stal Ján Horváth z Lozorna, nar. 7. marca 1894, účastník I. svetovej vojny.
Predsedom organizácie je Alojz Cabadaj, ktorý ako príslušník I. československého armádneho zboru v ZSSR vedeného arm. generálom Ludvíkom Svobodom zúčastnil sa oslobodzovania našej vlasti.
Činnosť členov organizácie sa zameriava na prednášky a besedy o účasti I. čsl. armádneho zboru v bojoch v ZSSR, ako aj v SNP.
Zväz československo-sovietskeho priateľstva
Organizácia, ktorá má počet členov okolo 30. Predsedom je František Kačica, učiteľ ZŠ. V minulosti niekoľko rokov túto funkciu vykonávala Anna Koldánová, učiteľka, vedúca ŠD pri ZŠ.
Jej činnosť sa zameriava na organizovanie akcií v Mesiaci priateľstva so ZSSR.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
V organizácii JRD v Zohore prichádza r. 1976 k veľkým organizačným zmenám. V rámci spájania družstiev do väčších poľnohospodárskych celkov prichádza k zlúčeniu nášho JRD s JRD Láb, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves do JRD Záhorská Niva so sídlom vo Vysokej pri Morave. V tomto roku odchádza do dôchodku doterajší predseda JRD Zohor Cyril Struhár, ktorý svojou húževnatosťou a pracovitosťou mal veľký podiel na dobrom hospodárení družstva. Predsedom JRD Záhorská Niva sa stal Ing. Cyril Moravčík z Lábu. Prenesením sídla družstva do Vysokej pri Morave odišla tam pracovať aj veľká časť administratívy zo Zohora.
JRD Záhorská Niva sa stáva členom Kooperatívu Záhorie, ktorého členmi sú JRD Záhorie so sídlom v Gajaroch, JRD Podhorie so sídlom v Lozorne, Štátne majetky Malacky, Štátne majetky Stupava a Agrochemický podnik v Zohore.
Vo februári 1985 Ing. Cyril Moravčík prechádza do vyššej funkcie v Slov. výbore zväzu družstevných roľníkov. Na jeho miesto predsedu JRD Záhorská Niva nastupuje 15. februára 1985 Ing. Zdenek Kováč.
Počas predsedníctva Ing. Cyrila Moravčíka prišlo k niektorým významným politickým udalostiam.
1. júna 1977 stretli sa pracovníci JRD s účastníkmi "Plavby mieru po Dunaji". Stretnutie sa uskutočnilo v kultúrnom dome v Zohore.
20. novembra 1980 opäť v našom KD stretli sa zástupcovia JRD s kambodžskou delegáciou, ktorú viedol kambodžský predstaviteľ Heng Sabrín. Našu vládnu delegáciu viedol minister zahraničia ČSSR Bohuslav Chňoupek.
21. októbra 1982 JRD Záhorská Niva poctil návštevou prezident republiky Dr. Gustáv Husák počas svojej pracovnej návštevy Západoslovenského kraja. Hoci pri prehliadke polí družstva nedostal sa až do nášho chotára, táto návšteva upútala pozornosť všetkých našich občanov. Filmové zábery z návštevy vysielala aj Čsl. televízia.
Činnosť poľnohospodárov a výsledky ich práce sú vo veľkej miere závislé od počasia. Tak v r. 1977 bolo veľmi nepriaznivé počasie pre rastlinnú výrobu. Pri záplavách bolo zaplavených 120 ha pšenice, zaplavené boli aj lúky a pasienky. Jarné mrazy zasa poškodili ovocné sady. V r. 1985 boli postihnuté uhorky perenospórou, čo značne znížilo ich úrodu.
Na poliach JRD v chotári našej obce sa pestovali striedavo skoré zemianky, zelenina, obilniny, kukurica a iné.
V r. 1986 boli v chotári našej obci v pestovaní poľnohospodárskych plodín nasledovné výsledky:
| t | ha | ||
| pšenica | 3,81 | 1.050 | |
| raž | 2,86 |
865 | |
| jačmeň | 3,83 | 590 | |
| ovos | 2,05 | 160 | |
| kukurica na zrno |
2,37 | 600. | |
Nižšie úrody u ozimín boli zapríčinené veľmi suchou jeseňou. Pri inventarizácii porastov k 1.12.1985 2/3 porastov neboli ešte odnožené, čo malo za následok horšie prezimovanie porastov a nasledujúce sucho na jar znížilo celkové úrody i u jarín a zrnovej kukurice. U kukurice bolo 80 ha silne poškodených ľadovcom.
Keďže na našom JRD sa pestuje veľké množstvo kapusty, v zadnej časti vývojového dvora bola vybudovaná veľká hala na spracovanie tohoto produktu - kapustáreň. V hale sa nachádza množstvo obrovských sudov na kvasenie kapusty. Do jedného takého suda sa vmestí až jeden vagón kapusty. Povolenie k užívaniu tohoto objektu dostalo JRD v marci r. 1986, hoci pracovať sa tu začalo už skôr. Článok, aj keď značne kritický, o práci v kapustárni priniesla aj denná tlač. Bol to denník "PRAVDA" dňa 2. decembra 1986.
V skleníkoch JRD sa v týchto posledných rokoch zamerali na pestovanie kvetov črepníkových, ale aj rezaných. Boli to predovšetkým klinčeky, ale aj tulipány a frézie. V záhrade okolo skleníkov pestovali rôzne druhy rannej zeleniny. Záhradná skupina, zložená väčšinou zo žien, v r. 1977 sa zapojíla do súťaže o titul Brigáda socialistickej práce.
Poľovnícke združenie "Havran".
Poľovnícka činnosť v obci sa začala už r. 1923. Vykonávali ju vtedy iba niekoľkí zámožní jedinci.
V r. 1946 bola založená nová spoločnosť, ktorej časť členov už tvorili aj roľníci a robotníci. Táto sa rozpadla a v r. 1960 bola založená spoločnosť, podľa nového zákona. Vtedy mala iba 5 členov. Postupne sa členstvo dopĺňalo tak, že v r. 1986 malo poľovnícke združenie už 22 členov. Predsedom sa stal Ondrej Vachálek.
Hlavnou činnosťou tohoto združenia je starostlivosť o zver najmä v zime, zabezpečovanie dostatočného množstva všetkých druhov krmív. V r. 1986 mali poľovníci k dispozícii 6 krmelcov a 23 násypcov, ktoré počas zimného obdobia stále zásobovali.
Mesiac jún sa stal mesiacom poľovníctva. V tomto období členovia združenia inštalovali výstavky poľovníckych trofejí, poľovníckej literatúry a propagačného materiálu na ochranu zveri.
V oblasti revíru sa v r. 1986 vyskytla besnota líšok. V predchádzajúcich rokoch pri premnožení zajacov sa vyskytovala aj tularémia.
V rámci ochrany zvery vykonávali poľovníci odstrel túlavých psov a mačiek ako aj odstrel ostatnej škodlivej zveri - líšok, tchorov, kún, vrany šedivej, straky a iných.
No aj napriek tomu, že poľovníci sa snažili, aby sa stav zveri v ich revíri zvyšoval, ťažko sa im to darilo. Ničili ju rôzne chemické posypy, v lete zase hospodárske stroje, pretože veľa zveri si robí hniezda na poli, napr. v ďateline. Tak často veľké úsilie poľovníkov pri ochrane zveri vyšlo nazmar. Dôkazom toho sa stal veľký úbytok zajaca poľného a bažanta.
Miestna skupina slovenského zväzu včelárov
Pri vyhľadávaní údajov o miestnych včelároch, poskytol mi Nikodém Kovár, dlhoročný funkcionár a hospodár včelárov tieto údaje.
Prvá písomná správa sa nachádza v Kalendári slovenských včelárov na rok 1935, ktorý zostavil Dr. Koloman Novacký, advokát. Vyšiel nákladom Krajinských ústredných spolkov včelárskych na Slovensku v Bratislave r. 1934.
Uvádza tieto údaje:
Keďže na našom JRD sa pestuje veľké množstvo kapusty, v zadnej časti vývojového dvora bola vybudovaná veľká hala na spracovanie tohoto produktu - kapustáreň. V hale sa nachádza množstvo obrovských sudov na kvasenie kapusty. Do jedného takého suda sa vmestí až jeden vagón kapusty. Povolenie k užívaniu tohoto objektu dostalo JRD v marci r. 1986, hoci pracovať sa tu začalo už skôr. Článok, aj keď značne kritický, o práci v kapustárni priniesla aj denná tlač. Bol to denník "PRAVDA" dňa 2. decembra 1986.
V skleníkoch JRD sa v týchto posledných rokoch zamerali na pestovanie kvetov črepníkových, ale aj rezaných. Boli to predovšetkým klinčeky, ale aj tulipány a frézie. V záhrade okolo skleníkov pestovali rôzne druhy rannej zeleniny. Záhradná skupina, zložená väčšinou zo žien, v r. 1977 sa zapojíla do súťaže o titul Brigáda socialistickej práce.
Poľovnícke združenie "Havran".
Poľovnícka činnosť v obci sa začala už r. 1923. Vykonávali ju vtedy iba niekoľkí zámožní jedinci.
V r. 1946 bola založená nová spoločnosť, ktorej časť členov už tvorili aj roľníci a robotníci. Táto sa rozpadla a v r. 1960 bola založená spoločnosť, podľa nového zákona. Vtedy mala iba 5 členov. Postupne sa členstvo dopĺňalo tak, že v r. 1986 malo poľovnícke združenie už 22 členov. Predsedom sa stal Ondrej Vachálek.
Hlavnou činnosťou tohoto združenia je starostlivosť o zver najmä v zime, zabezpečovanie dostatočného množstva všetkých druhov krmív. V r. 1986 mali poľovníci k dispozícii 6 krmelcov a 23 násypcov, ktoré počas zimného obdobia stále zásobovali.
Mesiac jún sa stal mesiacom poľovníctva. V tomto období členovia združenia inštalovali výstavky poľovníckych trofejí, poľovníckej literatúry a propagačného materiálu na ochranu zveri.
V oblasti revíru sa v r. 1986 vyskytla besnota líšok. V predchádzajúcich rokoch pri premnožení zajacov sa vyskytovala aj tularémia.
V rámci ochrany zvery vykonávali poľovníci odstrel túlavých psov a mačiek ako aj odstrel ostatnej škodlivej zveri - líšok, tchorov, kún, vrany šedivej, straky a iných.
No aj napriek tomu, že poľovníci sa snažili, aby sa stav zveri v ich revíri zvyšoval, ťažko sa im to darilo. Ničili ju rôzne chemické posypy, v lete zase hospodárske stroje, pretože veľa zveri si robí hniezda na poli, napr. v ďateline. Tak často veľké úsilie poľovníkov pri ochrane zveri vyšlo nazmar. Dôkazom toho sa stal veľký úbytok zajaca poľného a bažanta.
Miestna skupina slovenského zväzu včelárov
Pri vyhľadávaní údajov o miestnych včelároch, poskytol mi Nikodém Kovár, dlhoročný funkcionár a hospodár včelárov tieto údaje.
Prvá písomná správa sa nachádza v Kalendári slovenských včelárov na rok 1935, ktorý zostavil Dr. Koloman Novacký, advokát. Vyšiel nákladom Krajinských ústredných spolkov včelárskych na Slovensku v Bratislave r. 1934.
Uvádza tieto údaje:
| 1. Bežné číslo spolku: |
207 | |
| 2. Sídlo spolku: | Zohor | |
| 3. Župa: | XV | |
| 4. Roka zeloženia: | 1931 | |
| 5. Predseda: | Michal Valach, rím.kat. farár | |
| 6. Jednateľ: | Viliam Schwacho, správca - učiteľ | |
| 7. Počet členov: | 20 | |
Podľa toho od r. 1931 existoval v Zohore "Krajinský spolok včelársky".
V r. 1957 bol príslušný do "Okresného včelárskeho združenia v Malackách".
V r. 1964 bola v Zohore ustanovená "Základná organizácia Československého zväzu včelárov".
V r. 1970 sa názov mení na "Slovenský zväz včelárov". Od tohoto roku pracuje v Zohore Miestna skupina Slovenského zväzu včelárov. Jednotlivé Miestne skupiny sú včlenené do Základných organizácií Slov. zväzu včelárov.
Miestna skupina v Zohore je začlenená do Základnej organizácie Slov. zväzu včelárov v Zohore, kam patria aj Miestne skupiny obcí Láb, Jabloňové, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Plavecký Štvrtok, Suchohrad, Lozorno, Pernek a Kuchyňa.
Miestna skupina mala
V r. 1957 bol príslušný do "Okresného včelárskeho združenia v Malackách".
V r. 1964 bola v Zohore ustanovená "Základná organizácia Československého zväzu včelárov".
V r. 1970 sa názov mení na "Slovenský zväz včelárov". Od tohoto roku pracuje v Zohore Miestna skupina Slovenského zväzu včelárov. Jednotlivé Miestne skupiny sú včlenené do Základných organizácií Slov. zväzu včelárov.
Miestna skupina v Zohore je začlenená do Základnej organizácie Slov. zväzu včelárov v Zohore, kam patria aj Miestne skupiny obcí Láb, Jabloňové, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Plavecký Štvrtok, Suchohrad, Lozorno, Pernek a Kuchyňa.
Miestna skupina mala
| V roku 1973 |
368 včelstiev |
JRD | 80 včelstiev | ||
| 1974 | 413 | 90 | |||
| 1975 | 356 | 90 | |||
| 1976 | 318 | 90 | |||
| 1977 | 283 | 90 | |||
| 1978 | 267 | 90 | |||
| 1979 | 261 | 90 | |||
| 1980 | 275 | 90 | |||
| 1981 | 266 | 84 | |||
| 1982 | 290 | 85 | |||
| 1983 | 326 | 80 | |||
| 1984 | 279 | 52 | |||
| 1985 | 294 | 52 | |||
| 1986 | 285 | 55. | |||
V r. 1983 boli včelstvá napadnuté včelím parazitom - klieštikom. Táto choroba pretrváva ešte aj v súčastnosti.
Činnosť včelárov nebola zameraná iba na starostlivosť o včely, ale členovia sa venovali aj brigádnickej činnosti a to predovšetkým pri výsadbe líp a gaštanov na viacerých priestranstvách v obci. Vo výsadbe nektárodajných a poľodajných rastlín a kríkov sa zapojili do súťaže a podľa oznámenia ÚV listom zo dňa 29.11.1974 za umiestnili na 3. mieste s odmenou 1.000,- Kčs. Obľúbené boli aj kurzy medového pečiva a spoločenské večierky.
Agrochemický podnik
Od r. 1975 má v Zohore sídlo spoločný poľnohospodársky podnik - Agrochemický podnik - ACHP.
Výstavbou tohoto podniku bol r. 1973 poverený s. Milan Barka, ktorý od jeho otvorenia v máji 1975 sa stal jeho riaditeľom. Na slávnostnom otvorení podniku sa zúčastnil minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Tomáš Janovic, tajomník ZsKV KSS Ján Janík, riaditeľ OPS Bratislava s. Pindur a ďalší hostia.
ACHP má dve strediská. Okrem Zohora je od r. 1986 druhé stredisko v Pezinku. Jeho úlohou je poskytovať služby poľnohospodárskym podnikom.
Podnik má päť úsekov:
- výrobný úsek - zabezpečuje výživu a ochranu rastlín a mechanizáciu
- ekonomický úsek
- oblastné agrolaboratórium - OAL
- stredisko riadenej výživy prežúvavcov - SRVP
- útvar ochrany a výživy rastlín - ÚOVR.
Dňa 2. februára 1986 zomrel riaditeľ podniku Milan Barka. 1. apríla 1986 do funkcie riaditeľa nastúpil Ing. Ján Markovič.
V podniku pracovali 4 BSP - brigády socialistickej práce - na úsekoch OAL, ÚOVR, dielňa a ekonomický úsek.
Pri príležitosti 10. výročia trvania podniku dvanástim pracovníkom bolo udelené "Čestné uznanie" za 10-ročnú prácu v ACHP.
V júni 1986 navštívili podnik pracovníci družobného podniku ACZ Qerfurt z NDR, s ktorými spoločne oslávili 10 rokov vzájomnej družby.
Významná je aj kooperácia s ACHP Modřice.
Pracovníci podniku sa zúčastňujú na rôznych kultúrnych podujatiach a nezabúdajú ani na účasť na Kultúrnom festivale poľnohospodárov v rámci Kooperatívu Záhorie, kde súťažili v speve, prednese poézie a prózy a v malých javiskových formách.
V športovej činnosti sa 20. júna 1986 zúčastnili brannošportových hier medzi ACHP Zohor, Senica, Hodoním a Břeclav v Moravskom Písku.
Nezabudli ani na deti či už pri príležitosti MDD, stretnutí s Dedom Mrázom a ROH každoročne zabezpečuje deťom pobyt v pionierskych táboroch.
Podnik si v r. 1986 plánované úlohy splnil a výkony oproti plánu boli prekročené o 1.049.000,- Kčs. Najväčšie prekročenie výkonov dosiahli pri rozmetaní organických znojív, pretože boli vhodné klimatické podmienky v priebehu celého roka, predĺženou pracovnou dobou, ako i výhodnou spoluprácou s ACHP Modřice.
Stav pracovníkov v podniku k 1. januáru 1986 bol 116.
SLUŽBY A HOSPODÁRSTVO
Služby obyvateľstvu poskytuje niekoľko organizácií.
Jednota SD Bratislava-vidiek poskytuje služby:
- 3 predajne potravín-samoobsluhy, z toho dve s celodennou prevádzkou
- 2 predajne mäsa
- predajňa zeleniny a ovocia
- predajňa elektro-železo-kuchynské potreby
- predajňa papier-hračky-drogéria
- predajňa textil-odevy-obuv
- cukráreň
- 2 pohostinstvá - jedno z nich - u Kratochvíľa - je závod verejného stravovania
- staničný bufet.
V objekte kultúrneho domu bola zriadená kaviareň. Táto však v r. 1983 bola zrušená a prebudovaná na Svadobku.
Zelenina Bratislava: zber a výkup zeleniny a ovocia.
Nábytok Nitra: predajňa nábytku a sklady.
Uholné sklady Senec - objednávková kancelária uhlia a predaj fliaš PB.
Okresný podnik komunálnych služieb poskytuje:
- opravu obuvi
- kaderníctvo-holičstvo
- zberňa šatstva k čisteniu
- odvoz pevného domového odpadu raz za týždeň
- čistenie kobercov 2-krát do roka.
Okresný podnik miestneho priemyslu poskytuje opravy rozhlasových a televíznych prijímačov podľa nahlásenia raz do týždňa.
Pri MNV bola zriadená drobná prevádzkáreň, ktorá poskytuje:
- komplexné služby v pohrebníctve
- služby pri svadbách a rôznych rodinných oslavách, kde je k dispozícii "Svadobka", ktorá poskytuje prenájom sále, kuchyne, priľahlých miestností vrátane prenájmu riadu
- na prepravu rôznych materiálov je nákladné auto Praga V3S sklopné a multikára
- požičiavanie stavebných strojov a zariadení.
V doprave pribudla autobusová preprava na linke Malacky-Suchohrad-Zohor-Stupava-Bratislava s dvoma zastávkami - pri starej škole a na stanici.
VÝSTAVBA A VZHĽAD OBCE
Vzhľad obce sa z roka na rok mení. Staré ustupuje novému, účelnejšiemu, estetickejšiemu. Tak za posledné roky doslova miznú staré domy a na ich miestach rastú novostavby - či už rodinných domov, alebo rôznych účelových budov.
V r. 1986 najstarším domom v obci, hoci už značne poškodeným a teda aj neobývateľným, bol dom Tomáša Šteffeka na Námestí 1. mája. V jednej z izieb na drevenom tráme sa zachoval vyrezaný dátum 1823. Do domu sa vchádzalo tzv. - výpustkom - do siene. Zo siene sa prechádzalo do časti zvanej - pod komínom - kde bol otvorený komín, ktorý slúžil na údenie mäsa a slaniny. Zo siene vpravo bol vchod do prednej izby, ktorá mala murovanú klenbu. Obloky viedli do ulice - teda na Námestie 1. mája. Zo siene vľavo bol vchod do zadnej izby s oblokom do dvora. V tejto izbe sa na drevenom tráme zachoval už spomínaný nápis rok 1823. Podľa zbytkov stavanej pece, táto izba zrejme slúžila ako kuchyňa.
Jedinou kultúrnou pamiatkou v obci je kaplnka sv. Rozálie, postavená r. 1832 na pamiatku veľkého moru, ktorý zasiahol aj našu dedinu.
V období rokov 1973-1986 veľmi pokročila výstavba našej obce. V akcii "Z" v r. 1973 dobudovali Dom smútku. Hodnota diela činila 390.000,- Kčs. Takto sa našim občanom dostal dôstojný stánok poslednej rozlúčky so zosnulým.
V marci toho istého roku sa začala budovať garáž pri požiarnej zbrojnici. Stavba bola ukončená v decembri - hodnota je 55.836,- Kčs.
V júni sa začalo a v decembri ukončilo budovanie plochej dráhy. Náklady činili 620.000,- Kčs.
V r. 1974 bolo urobené oplotenie kultúrneho domu - hodnota je 101.520,- Kčs a oplotenie ZŠ - hodnota 95.094,- Kčs. Dokončená bola aj predajňa potravín a mäsa na Dolnej ulici pri MNV. Tým táto predajňa nahradila starú, ktorá už dávno hygienicky nevyhovovala, v dome p. Rybárovej a voľakedy slúžila Úvernému družstvu. Taktiež zrušená bola aj predajňa mäsa p. Roberta Cabadaja. Nová predajňa bola skolaudovaná v decembri 1974.
V rokoch 1975-1976 bolo vybudované nákupné stredisko na voľnom pozemku medzi ulicami Záhradná a Struhárová. Otvorili tu predajne - na prízemí - potraviny a predajňu domácich potrieb, železo a elektrospotrebiče. Na poschodí je spoločná predajňa textil, odevy, obuv.
V záhrade, ktorá patrila lekárni, vyrástli moderné detské jasle. Začali sa stavať r. 1976. Stavba bola ukončená a slávnostne odovzdaná do prevádzky v júni 1978. Jej hodnota je 2.539.842,- Kčs. Tak boli dané do prevádzky druhé jasle povedľa starých v bývalom Hoškovom dome na Kvetnej ulici.
V r. 1979 bola prevedená prístavba MŠ v hodnote 1.996.000,- Kčs, ďalej prístavba školskej družiny, ukončená v decembri 1981 v hodnote 942.000,- Kčs. V r. 1980 bola oplotená MŠ za 154.000,- Kčs a cintorín za 158.000,- Kčs.
Prístavba Domu smútku v r. 1983 stála 112.000,- Kčs Zdroj užitkovej vody má hodnotu 43.000,- Kčs a 141.000,- Kčs stála úprava chodníka a cesty na Struhárovej ulici.
V tomto období vznikajú nové ulice, vystavené rodinnými domami a to ulica Na záhumní, Nad potokom, Nový rad, Košiarska a Alberta Hubka.
V bytovej výstavbe sa vrátim ešte do roku 1982, kedy bol v obci takýto stav:
V obci bolo 933 bytových jednotiek.
Činnosť včelárov nebola zameraná iba na starostlivosť o včely, ale členovia sa venovali aj brigádnickej činnosti a to predovšetkým pri výsadbe líp a gaštanov na viacerých priestranstvách v obci. Vo výsadbe nektárodajných a poľodajných rastlín a kríkov sa zapojili do súťaže a podľa oznámenia ÚV listom zo dňa 29.11.1974 za umiestnili na 3. mieste s odmenou 1.000,- Kčs. Obľúbené boli aj kurzy medového pečiva a spoločenské večierky.
Agrochemický podnik
Od r. 1975 má v Zohore sídlo spoločný poľnohospodársky podnik - Agrochemický podnik - ACHP.
Výstavbou tohoto podniku bol r. 1973 poverený s. Milan Barka, ktorý od jeho otvorenia v máji 1975 sa stal jeho riaditeľom. Na slávnostnom otvorení podniku sa zúčastnil minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Tomáš Janovic, tajomník ZsKV KSS Ján Janík, riaditeľ OPS Bratislava s. Pindur a ďalší hostia.
ACHP má dve strediská. Okrem Zohora je od r. 1986 druhé stredisko v Pezinku. Jeho úlohou je poskytovať služby poľnohospodárskym podnikom.
Podnik má päť úsekov:
- výrobný úsek - zabezpečuje výživu a ochranu rastlín a mechanizáciu
- ekonomický úsek
- oblastné agrolaboratórium - OAL
- stredisko riadenej výživy prežúvavcov - SRVP
- útvar ochrany a výživy rastlín - ÚOVR.
Dňa 2. februára 1986 zomrel riaditeľ podniku Milan Barka. 1. apríla 1986 do funkcie riaditeľa nastúpil Ing. Ján Markovič.
V podniku pracovali 4 BSP - brigády socialistickej práce - na úsekoch OAL, ÚOVR, dielňa a ekonomický úsek.
Pri príležitosti 10. výročia trvania podniku dvanástim pracovníkom bolo udelené "Čestné uznanie" za 10-ročnú prácu v ACHP.
V júni 1986 navštívili podnik pracovníci družobného podniku ACZ Qerfurt z NDR, s ktorými spoločne oslávili 10 rokov vzájomnej družby.
Významná je aj kooperácia s ACHP Modřice.
Pracovníci podniku sa zúčastňujú na rôznych kultúrnych podujatiach a nezabúdajú ani na účasť na Kultúrnom festivale poľnohospodárov v rámci Kooperatívu Záhorie, kde súťažili v speve, prednese poézie a prózy a v malých javiskových formách.
V športovej činnosti sa 20. júna 1986 zúčastnili brannošportových hier medzi ACHP Zohor, Senica, Hodoním a Břeclav v Moravskom Písku.
Nezabudli ani na deti či už pri príležitosti MDD, stretnutí s Dedom Mrázom a ROH každoročne zabezpečuje deťom pobyt v pionierskych táboroch.
Podnik si v r. 1986 plánované úlohy splnil a výkony oproti plánu boli prekročené o 1.049.000,- Kčs. Najväčšie prekročenie výkonov dosiahli pri rozmetaní organických znojív, pretože boli vhodné klimatické podmienky v priebehu celého roka, predĺženou pracovnou dobou, ako i výhodnou spoluprácou s ACHP Modřice.
Stav pracovníkov v podniku k 1. januáru 1986 bol 116.
SLUŽBY A HOSPODÁRSTVO
Služby obyvateľstvu poskytuje niekoľko organizácií.
Jednota SD Bratislava-vidiek poskytuje služby:
- 3 predajne potravín-samoobsluhy, z toho dve s celodennou prevádzkou
- 2 predajne mäsa
- predajňa zeleniny a ovocia
- predajňa elektro-železo-kuchynské potreby
- predajňa papier-hračky-drogéria
- predajňa textil-odevy-obuv
- cukráreň
- 2 pohostinstvá - jedno z nich - u Kratochvíľa - je závod verejného stravovania
- staničný bufet.
V objekte kultúrneho domu bola zriadená kaviareň. Táto však v r. 1983 bola zrušená a prebudovaná na Svadobku.
Zelenina Bratislava: zber a výkup zeleniny a ovocia.
Nábytok Nitra: predajňa nábytku a sklady.
Uholné sklady Senec - objednávková kancelária uhlia a predaj fliaš PB.
Okresný podnik komunálnych služieb poskytuje:
- opravu obuvi
- kaderníctvo-holičstvo
- zberňa šatstva k čisteniu
- odvoz pevného domového odpadu raz za týždeň
- čistenie kobercov 2-krát do roka.
Okresný podnik miestneho priemyslu poskytuje opravy rozhlasových a televíznych prijímačov podľa nahlásenia raz do týždňa.
Pri MNV bola zriadená drobná prevádzkáreň, ktorá poskytuje:
- komplexné služby v pohrebníctve
- služby pri svadbách a rôznych rodinných oslavách, kde je k dispozícii "Svadobka", ktorá poskytuje prenájom sále, kuchyne, priľahlých miestností vrátane prenájmu riadu
- na prepravu rôznych materiálov je nákladné auto Praga V3S sklopné a multikára
- požičiavanie stavebných strojov a zariadení.
V doprave pribudla autobusová preprava na linke Malacky-Suchohrad-Zohor-Stupava-Bratislava s dvoma zastávkami - pri starej škole a na stanici.
VÝSTAVBA A VZHĽAD OBCE
Vzhľad obce sa z roka na rok mení. Staré ustupuje novému, účelnejšiemu, estetickejšiemu. Tak za posledné roky doslova miznú staré domy a na ich miestach rastú novostavby - či už rodinných domov, alebo rôznych účelových budov.
V r. 1986 najstarším domom v obci, hoci už značne poškodeným a teda aj neobývateľným, bol dom Tomáša Šteffeka na Námestí 1. mája. V jednej z izieb na drevenom tráme sa zachoval vyrezaný dátum 1823. Do domu sa vchádzalo tzv. - výpustkom - do siene. Zo siene sa prechádzalo do časti zvanej - pod komínom - kde bol otvorený komín, ktorý slúžil na údenie mäsa a slaniny. Zo siene vpravo bol vchod do prednej izby, ktorá mala murovanú klenbu. Obloky viedli do ulice - teda na Námestie 1. mája. Zo siene vľavo bol vchod do zadnej izby s oblokom do dvora. V tejto izbe sa na drevenom tráme zachoval už spomínaný nápis rok 1823. Podľa zbytkov stavanej pece, táto izba zrejme slúžila ako kuchyňa.
Jedinou kultúrnou pamiatkou v obci je kaplnka sv. Rozálie, postavená r. 1832 na pamiatku veľkého moru, ktorý zasiahol aj našu dedinu.
V období rokov 1973-1986 veľmi pokročila výstavba našej obce. V akcii "Z" v r. 1973 dobudovali Dom smútku. Hodnota diela činila 390.000,- Kčs. Takto sa našim občanom dostal dôstojný stánok poslednej rozlúčky so zosnulým.
V marci toho istého roku sa začala budovať garáž pri požiarnej zbrojnici. Stavba bola ukončená v decembri - hodnota je 55.836,- Kčs.
V júni sa začalo a v decembri ukončilo budovanie plochej dráhy. Náklady činili 620.000,- Kčs.
V r. 1974 bolo urobené oplotenie kultúrneho domu - hodnota je 101.520,- Kčs a oplotenie ZŠ - hodnota 95.094,- Kčs. Dokončená bola aj predajňa potravín a mäsa na Dolnej ulici pri MNV. Tým táto predajňa nahradila starú, ktorá už dávno hygienicky nevyhovovala, v dome p. Rybárovej a voľakedy slúžila Úvernému družstvu. Taktiež zrušená bola aj predajňa mäsa p. Roberta Cabadaja. Nová predajňa bola skolaudovaná v decembri 1974.
V rokoch 1975-1976 bolo vybudované nákupné stredisko na voľnom pozemku medzi ulicami Záhradná a Struhárová. Otvorili tu predajne - na prízemí - potraviny a predajňu domácich potrieb, železo a elektrospotrebiče. Na poschodí je spoločná predajňa textil, odevy, obuv.
V záhrade, ktorá patrila lekárni, vyrástli moderné detské jasle. Začali sa stavať r. 1976. Stavba bola ukončená a slávnostne odovzdaná do prevádzky v júni 1978. Jej hodnota je 2.539.842,- Kčs. Tak boli dané do prevádzky druhé jasle povedľa starých v bývalom Hoškovom dome na Kvetnej ulici.
V r. 1979 bola prevedená prístavba MŠ v hodnote 1.996.000,- Kčs, ďalej prístavba školskej družiny, ukončená v decembri 1981 v hodnote 942.000,- Kčs. V r. 1980 bola oplotená MŠ za 154.000,- Kčs a cintorín za 158.000,- Kčs.
Prístavba Domu smútku v r. 1983 stála 112.000,- Kčs Zdroj užitkovej vody má hodnotu 43.000,- Kčs a 141.000,- Kčs stála úprava chodníka a cesty na Struhárovej ulici.
V tomto období vznikajú nové ulice, vystavené rodinnými domami a to ulica Na záhumní, Nad potokom, Nový rad, Košiarska a Alberta Hubka.
V bytovej výstavbe sa vrátim ešte do roku 1982, kedy bol v obci takýto stav:
V obci bolo 933 bytových jednotiek.
| Z toho: |
byty v rodinných domoch |
840 | |
| byty v bytovkách | 93. | ||
Byty vybudované v rokoch:
| 1946-60 | 146 bytov | |
| 1961-70 | 239 " | |
| 1971-79 | 174 " | |
| 1980-82 | 37 " | |
| rozostavané |
49 " . | |
Na verejný vodovod bolo napojených 810 bytov.
Ústredné alebo etážové kúrenie na tuhé palivo malo viac ako 600 bytov.
V r. 1986 prichádza k veľmi dôležitej a našimi občanmi už veľa rokov žiadanej akcií - plynofikácii obce.
Prvé stretnutie s občanmi z ulíc, ktoré ako prvé prichádzali do úvahy plynofikovať, bolo na jeseň r. 1985. Záujem bol veľký, takže z pôvodne sľúbených 40 prípojok, začalo sa budovať 200. Prvé práce začali v máji 1986 vybudovaním plynostanice za dedinou pri hospodárskom dvore JRD. Odtiaľ bolo vedené hlavné potrubie cez Záhradnú ulicu a tak prvé domy boli plynofikované na uliciach Záhradná, Hviezdoslavova, Na dieloch, Sadová, Železničiarska a Školská. Kolaudácia a napojenie plynu boli prevedené v novembri 1986. Tak v zime 1986 prvé domácnosti sa začali vyhrievať plynom. V decembri 1986 to bolo 190 domácností.
Práce prevádzali 3 podniky a to: Okresný stavebný podnik Pezinok, Okresný podnik komunálnych služieb Pezinok a Kovodružstvo Bratislava.
V r. 1980 prichádza k novému prečíslovaniu budov a domov a k pomenovaniu ulíc a námestí. Tak v r. 1986 máme v obci 34 ulíc a 2 námestia. Popisných čísel bolo 953.
Zoznam ulíc a námestí:
Ústredné alebo etážové kúrenie na tuhé palivo malo viac ako 600 bytov.
V r. 1986 prichádza k veľmi dôležitej a našimi občanmi už veľa rokov žiadanej akcií - plynofikácii obce.
Prvé stretnutie s občanmi z ulíc, ktoré ako prvé prichádzali do úvahy plynofikovať, bolo na jeseň r. 1985. Záujem bol veľký, takže z pôvodne sľúbených 40 prípojok, začalo sa budovať 200. Prvé práce začali v máji 1986 vybudovaním plynostanice za dedinou pri hospodárskom dvore JRD. Odtiaľ bolo vedené hlavné potrubie cez Záhradnú ulicu a tak prvé domy boli plynofikované na uliciach Záhradná, Hviezdoslavova, Na dieloch, Sadová, Železničiarska a Školská. Kolaudácia a napojenie plynu boli prevedené v novembri 1986. Tak v zime 1986 prvé domácnosti sa začali vyhrievať plynom. V decembri 1986 to bolo 190 domácností.
Práce prevádzali 3 podniky a to: Okresný stavebný podnik Pezinok, Okresný podnik komunálnych služieb Pezinok a Kovodružstvo Bratislava.
V r. 1980 prichádza k novému prečíslovaniu budov a domov a k pomenovaniu ulíc a námestí. Tak v r. 1986 máme v obci 34 ulíc a 2 námestia. Popisných čísel bolo 953.
Zoznam ulíc a námestí:
| Alberta Hubeka | Na riadkoch | ||
| Bratislavská | Na trávnikoch | ||
| Cintorínska | Na pasienkoch | ||
| Dolná | Na záhumní | ||
| Domkárska | Nad potokom | ||
| Hviezdoslavova | Nový rad | ||
| Kostolná | Obchodná | ||
| Košiarska | Poľná | ||
| Kováčska | Požiarnická | ||
| Krátka | Sadová | ||
| Krivá | Staničná | ||
| Kvetná | Struhárová | ||
| Lábska | Stupavská | ||
| Lozornianska | Školská | ||
| Mlynská | Štúrová | ||
| Námestie 1. mája | Tichá | ||
| Námestie mládeže |
Záhradná | ||
| Naa dieloch | Železničiarska. | ||
ŠKOLSTVO A KULTÚRA
Materská škola
Po prístavbe materskej školy vytvorili sa podmienky pre lepšie umiestnenie detí predškolského veku, ktorých matky boli zamestnané. Kapacita je 175 detí.
Od r. 1977 je riaditeľkou Helena Matlovičová.
V škol. r. 1980/81 bolo zapísaných 174 detí.
Materská škola
Po prístavbe materskej školy vytvorili sa podmienky pre lepšie umiestnenie detí predškolského veku, ktorých matky boli zamestnané. Kapacita je 175 detí.
Od r. 1977 je riaditeľkou Helena Matlovičová.
V škol. r. 1980/81 bolo zapísaných 174 detí.
| Vytvorené boli |
3 oddelenia najstaršej | VI. vekovej skupiny | |
| 1 oddelenia strednej | V. vek. skup. | ||
| 2 oddelenia najmladšej |
IV. vek. skup. | ||
Na škole pracovalo 12 vychovávateliek.
| 1981/82 |
Počet vychovávateliek: | 10 | |
| 2 oddelenia najstaršej | VI. vekovej skupiny | ||
| 2 oddelenia strednej | V. vekovej skupiny | ||
| 1 oddelenie najmladšej | IV. vekovej skupiny | ||
| 1982/83 | Zapísaných 141 detí. | Počet vychovávateliek: 10 | |
| 2 oddelenia najstaršej | VI. vekovej skupiny | ||
| 1 oddelenie strednej | V. vekovej skupiny | ||
| 2 oddelenia najmladšej | IV. vekovej skupiny | ||
| 1983/84 | Zapísaných 125 detí. | Počet vychovávateliek: 10 | |
| 2 oddelenia najstaršej | VI. vekovej skupiny | ||
| 2 oddelenia strednej | V. vekovej skupiny | ||
| 1 oddelenie najmladšej | IV. vekovej skupiny | ||
| 1984/85 | Počet vychovávateliek: 8 |
||
| 2 oddelenia najstaršej | VI. vekovej skupiny | ||
| 1 oddelenie strednej | V. vekovej skupiny | ||
| 1 oddelenie najmladšej | IV. vekovej skupiny | ||
| 1985/86 | Počet vychovávateliek: 8 | ||
| 2 oddelenia najstaršej | VI. vekovej skupiny | ||
| 1 oddelenie strednej | V. vekovej skupiny | ||
| 1 oddelenie najmladšej | IV. vekovej skupiny. | ||
V školskom roku 1982/83 zástupkyňou riaditeľky sa stala Jana Fischerová.
Osobitná škola
Osobitná škola v Zohore bola otvorená 1. novembra 1970 ako jednotriedka. Dôvodom k zriadeniu tejto školy bol väčší počet detí, ktorým robilo ťažkosti úspešne zvládnuť učebnú látku základnej deväťročnej školy. Prvou učiteľkou a zároveň riaditeľkou bola Kornélia Vanišová, ktorá na tejto škole pôsobila až do r. 1984. V tomto školskom roku - 1984/85 prišlo v organizácii školy k zmene. Nižšie ročníky 1.-3. boli preložené do Záhorskej Vsi a v Zohore bola zriadená osobitná škola pre ročníky 5.-8. Riaditeľom sa stal Alojz Holý.
V školskom roku 1972/73 mala škola jednu triedu so 17 žiakmi. V ďalšom školskom roku 1973/74 sa počet žiakov zvýšil na 21 a boli zriadené 2 triedy. Takýto stav žiakov a tried bol aj v školských rokoch 1975/76, 1976/77, 1977/78. V školskom roku 1978/79 počet žiakov sa znížil na 19. V školskom roku 1979/80 bolo 21 žiakov a 1981/82 až 25 žiakov. V školskom roku 1982/83 ubudla 1 trieda, pretože 15 žiakov patriacich do ročníkov 6.-9. preradili do Osobitnej školy Malaacky. V Zohore zostáva 1 trieda s 15-timi žiakmi.
Školský rok 1984/85 znamená veľkú reorganizáciu osobitnej školy. Mladší žiaci sú preradení do Záhorskej Vsi. K Osobitnej škole v Zohore odteraz patria aj 2 triedy v Plaveckom Štvrtku, kde sú 2.-6. ročník. V Zohore sú 2 triedy 7.-8. ročník s počtom žiakov 21. Počas tohoto školského roku boli 2 žiačky pre tehotenstvo oslobodené od školskej dochádzky.
Školský rok 1985/86. Od 1.11. bola do Zohora preradená 1 trieda z Plaveckého Štvrtka. Tak:
Osobitná škola
Osobitná škola v Zohore bola otvorená 1. novembra 1970 ako jednotriedka. Dôvodom k zriadeniu tejto školy bol väčší počet detí, ktorým robilo ťažkosti úspešne zvládnuť učebnú látku základnej deväťročnej školy. Prvou učiteľkou a zároveň riaditeľkou bola Kornélia Vanišová, ktorá na tejto škole pôsobila až do r. 1984. V tomto školskom roku - 1984/85 prišlo v organizácii školy k zmene. Nižšie ročníky 1.-3. boli preložené do Záhorskej Vsi a v Zohore bola zriadená osobitná škola pre ročníky 5.-8. Riaditeľom sa stal Alojz Holý.
V školskom roku 1972/73 mala škola jednu triedu so 17 žiakmi. V ďalšom školskom roku 1973/74 sa počet žiakov zvýšil na 21 a boli zriadené 2 triedy. Takýto stav žiakov a tried bol aj v školských rokoch 1975/76, 1976/77, 1977/78. V školskom roku 1978/79 počet žiakov sa znížil na 19. V školskom roku 1979/80 bolo 21 žiakov a 1981/82 až 25 žiakov. V školskom roku 1982/83 ubudla 1 trieda, pretože 15 žiakov patriacich do ročníkov 6.-9. preradili do Osobitnej školy Malaacky. V Zohore zostáva 1 trieda s 15-timi žiakmi.
Školský rok 1984/85 znamená veľkú reorganizáciu osobitnej školy. Mladší žiaci sú preradení do Záhorskej Vsi. K Osobitnej škole v Zohore odteraz patria aj 2 triedy v Plaveckom Štvrtku, kde sú 2.-6. ročník. V Zohore sú 2 triedy 7.-8. ročník s počtom žiakov 21. Počas tohoto školského roku boli 2 žiačky pre tehotenstvo oslobodené od školskej dochádzky.
Školský rok 1985/86. Od 1.11. bola do Zohora preradená 1 trieda z Plaveckého Štvrtka. Tak:
| I. trieda je z ročníkov |
4.-6. | |||
| II. trieda | 5.-6. |
s 12 žiakmi | ||
| III. trieda | 7.-8. | s 13 žiakmi. | ||
Do Zohora prichádzajú žiaci aj z Plaveckého Štvrtka, Vysokej pri Morave a Záhorskej Vsi.
V školskom roku 1986/87 sú v Zohore 2 triedy ročníkov 5.-8. s počtom žiakov 25.
Základná škola
Po odchode riaditeľa Pavla Šebu do dôchodku, r. 1958 do funkcie riaditeľa vtedy ešte Osemročnej strednej školy nastupuje František Kocian. Zástupkyňou riaditeľa bola Mária Očenášová. R. 1960 prichádza k reorganizácii školstva. K ôsmym ročníkom základných škôl pribúda ešte jeden rok školskej dochádzky a uzákonená bola Základná deväťročná škola. Riaditeľom zostáva František Kocian. V r. 1961 odchádza Mária Očenášová do Prahy. Na našej škole pôsobila asi 20 rokov. Vo funkcii ju vystriedal Štefan Brezovský. Po ňom nastúpil Ľudovít Vachálek, Emil Jurkovič a Ján Bernát. Od r. 1974 zástupcom riaditeľa je Emil Urbanič.
Posledná prestavba školstva sa začala r. 1976. Pretože bola veľmi rozsiahla a rušil sa deviaty ročník, začala postupne od prvého ročníka. Po ôsmych rokoch sa Základná deväročná škola zmenila na Základnú školu s ôsmymi ročníkmi.
V školskom roku 1972/73 boli na škole dve oddelenia školskej družiny. Vedúcou vychávavateľkou bola a v tejto funkcii zotrváva Anna Koldánová. Záujem o činnosť školskej družiny vzrastá a tak v šk. r. 1977/78 sa rozširuje na 3 oddelenia a v šk. r. 1982/83 na 4 oddelenia. Žiaci majú možnosť stravovania v školskej jedálni, ktorá je umiestnená v spoločnej budove so školskou družinou.
Počet tried a počty žiakov a učiteľov na škole sa menili.
V školskom roku 1986/87 sú v Zohore 2 triedy ročníkov 5.-8. s počtom žiakov 25.
Základná škola
Po odchode riaditeľa Pavla Šebu do dôchodku, r. 1958 do funkcie riaditeľa vtedy ešte Osemročnej strednej školy nastupuje František Kocian. Zástupkyňou riaditeľa bola Mária Očenášová. R. 1960 prichádza k reorganizácii školstva. K ôsmym ročníkom základných škôl pribúda ešte jeden rok školskej dochádzky a uzákonená bola Základná deväťročná škola. Riaditeľom zostáva František Kocian. V r. 1961 odchádza Mária Očenášová do Prahy. Na našej škole pôsobila asi 20 rokov. Vo funkcii ju vystriedal Štefan Brezovský. Po ňom nastúpil Ľudovít Vachálek, Emil Jurkovič a Ján Bernát. Od r. 1974 zástupcom riaditeľa je Emil Urbanič.
Posledná prestavba školstva sa začala r. 1976. Pretože bola veľmi rozsiahla a rušil sa deviaty ročník, začala postupne od prvého ročníka. Po ôsmych rokoch sa Základná deväročná škola zmenila na Základnú školu s ôsmymi ročníkmi.
V školskom roku 1972/73 boli na škole dve oddelenia školskej družiny. Vedúcou vychávavateľkou bola a v tejto funkcii zotrváva Anna Koldánová. Záujem o činnosť školskej družiny vzrastá a tak v šk. r. 1977/78 sa rozširuje na 3 oddelenia a v šk. r. 1982/83 na 4 oddelenia. Žiaci majú možnosť stravovania v školskej jedálni, ktorá je umiestnená v spoločnej budove so školskou družinou.
Počet tried a počty žiakov a učiteľov na škole sa menili.
| Najviac tried bolo v školskom roku |
1972/73 |
20 tried |
489 žiakov |
25 učiteľov | |
| V roku prestavby v školskom roku | 1976/77 | 18 tried | 439 žiakov | 23 učiteľov | |
| 1984/85 | 16 tried | 449 žiakov | 23 učiteľov | ||
| 1985/86 | 16 tried | 441 žiakov | 23 učiteľov. | ||
V tomto školskom roku opustilo našu školu 39 ôsmakov, z ktorých 19 bolo prijatých na ďalšie štúdium na stredných, stredných odborných školách, alebo stredných odborných učilištiach končiacich maturitnou skúškou. Tým sa naša škola v úspešnosti zaradila na ôsme miesto v okrese.
KULTÚRNY DOM
Po vybudovaní a otvorení kultúrneho domu tento sa stáva strediskom kultúrneho života v obci.
Najväčšiu časť budovy zaberá veľká sála s javiskom. Nad javiskom je umiestnená drevorezba Alojza Drahoša, znázorňujúca umenie. Zadnú stenu oproti javisku zdobí olejomaľba nášho rodáka, národného umelca Albína Brunovského, ktorou vyjadril úrodnosť nášho kraja.
Vstupná hala sa stala miestom klubu dôchodcov a suterén pod javiskom patrí klubu mládeže.
Prvým kultúrnym pracovníkom Osvetovej besedy bol Emil Urbanič, učiteľ. Keďže funkcia si vyžadovala stálu platenú silu, 15.2.1975 vedúcou pracovníčkou Osvetovej besedy sa stala Terézia Šipošová. Túto funkciu vykonávala do 1. mája 1980. Na jej miesto nastupuje Helena Kimličková a od r. 1986 tu pracuje Mária Mackovičová.
Činnosť Osvetovej besedy bola zo začiatku veľmi bohatá. Veľká sála kultúrneho domu slúžila mnohým spoločenským zábavám, plesom, večierkom, diskotékam. Konali sa tu slávnostné schôdze, zasadania pléna MNV, predvolebné stretnutia a slávnostné akadémie pri rôznych významných výročiach. Stala sa miestom niektorých okresných súťaží a prehliadok súborov, či už speváckych, folklórnych alebo hudobných.
1. júna 1977 zastavili sa v našej obci účastníci medzinárodnej "Plavby mieru po Dunaji" a kultúrny dom sa stal miestom stretnutia s pracovníkmi nášho JRD. Tejto plavby sa zúčastnilo 200 zástupcov krajín ZSSR, Poľska, Maďarska, Rumunska, NDR, ČSSR, Bulharska, Mongolska, Kuby a Vietnamskej dem. republiky. Na ich čele bol sovietsky kozmonaut German Titov. Pred kultúrnym domom hostí vítala dychová hudba a členovia folklórneho súboru "Zóhran", v zohorských krojoch ponúkli chlieb a soľ.
Členky klubu dôchodcov pri tejto príležitosti usporiadali výstavku svojich ručných prác, ktorá sa stretla s veľkým záujmom a uznaním hostí.
Ďalší program pokračoval vo veľkej sále uvítacími prejavmi a kultúrnym programom.
20. októbra 1980 sme v Zohore opäť vítali zahraničnú delegáciu z Kambodže. Stretnutie s predstaviteľmi obce a zástupcami JRD Záhorská Niva sa konalo vo veľkej sále.
V r. 1979 pri príležitosti 100-ročnice zohorských požiarnikov Československá televízia odtiaľto vysielala zábavnú reláciu "Vtipnejší vyhráva" za účasti našich občanov. Účinkujúcimi boli Ivan Krajíček, Bohumil Lipský, Hana Růžičková a hudobná skupina "Plavci".
V januári 1980 poslúžila sála slovenským filmárom pri natáčaní filmu "Vrané kone", ktorého sa aktívne zúčastnili aj naši dôchodcovia.
V apríli 1974 prebiehala tu celoslovenská súťaž tvorivosti železničiarskej učňovskej mládeže spojená s výstavbou ich prác. Táto súťaž trvala tri dni a ich podujatia so záujmom sledovali najmä naši starší spoluobčania, ktorí mali sem voľný vstup.
V apríli 1983 sa tu konala ďalšia súťaž. Bola to súťaž poľnohospodárov Kooperatívu Záhorie. Zúčastnili sa jej Štátne majetky Malacky, Štátne majetky Stupava, JRD Záhorie, JRD Podhorie, JRD Záhorská Niva a Agrochemický podnik Zohor. Hlavným organizátorom a usporiadataeľom bolo naše JRD Záhorská Niva. Pracovníci týchto podnikov súťažili v umeleckom prednese poézie a prózy, v zborovom i sólovom speve, malých javiskových formách a v hre na hudobných nástrojoch.
Zaujímavými akciami sa stali výstavy. Tak v decembri 1974 uskutočnila sa výstava ručných prác z chemlonu pod heslom "Žiť, znamená tvorivo pracovať". Výstava sa tešila veľkej pozornosti občanov Zohora aj okolia.
V dňoch 3.-5. decembra 1976 vo veľkej sále bola inštalovaná výstava, ktorá niesla názov "Krása životu". Hlavným organizátorom bola ZO SZŽ. Na výstave bola sústredená ozajstná krása ľudových výšiviek, háčkovaných aj pletených výrobkov zohorských žien. Doplnená bola rezbárskymi výrobkami niektorých našich občanov a výtvarnými dielami Mariana Kimličku, Jána Hladíka a Alojza Drahoša, absolventov Umeleckej priemyselnej školy v Bratislave. Zároveň sa uskutočnila aj výstava kníh spojená s predajom. Na záver výstavy najkrajšie práce boli ocenené diplomom.
Podobných výstav sa v ďalších rokoch uskutočnilo viac.
Inými obľúbenými výstavami, ktoré boli inštalované v kultúrnom dome, boli jesenné výstavy ovocia a zeleniny, ktoré pripravovali členovia Zväzu záhradkárov a drobnochovateľov.
Otvorením kultúrneho domu vytvorili sa podmienky pre vystúpenia popredných spevákov, hudobných skupín, umeleckých súborov, nevynímajúc ani zahraničné.
11. augusta 1973 uskutočnilo sa vystúpenie hudobno-speváckej skupiny "Palmy - cukrová trstina" z Kuby.
V tom istom roku 1. septembra predstavil sa vokálno-inštrumentálny súbor "Mrija" z Kyjeva zo ZSSR.
2. februára 1976 vystúpila hudobno-spevácka skkupina "Aparcoa" z Chile.
20. júna 1977 - sovietska hudobná skukpina "Veselí chlapci".
Z domácich súborov treba spomenúť vystúpenie SĽUK-u, "Lúčnica", ďalej bo bol "Poddukelský ukrajinský ľudový súbor", "Moravanka", "Malokarpatská kapela", skupina "Elán" a ďalšie.
Zo známych domácich spevákov sa predstavili - Marcela Laiferová, Oľga Sabová, Pavel Hammel, Helena Blehárová, Helena Vondráčková, Pavel Konárik, Karel Černoch, Miluše Voborníková, Petr Spálený, Václav Neckář, Petra Janů, Eva Pilarová, Waldemar Matuška, Marta a Tena, Jana Kocianová, Yveta Simonová, Milan Chladil, Lasica + Satinský, Jozef Laufer, Rudolf Kortéz, Hana a Petr Ulrychovci, Ľjuba Hermanová, Naďa urbánková, Peter Lipa, Miroslav Žbirka a ďalší.
Naša obec mala v minulosti bohatú ochotnícku činnosť. Za posledné roky takmer vymizla. Objavila sa v rokoch 1973-75, kedy mládež pod vedením Ľudovíta Kimličku zahrala tri divadelné hry. Boli to hry - Št. Konya "Svadobný závoj", Ján Kedro "Kuchárky z Ovseného" a Ivan Bukovčan "Luigiho srdce".
Divadelný krúžok pracoval aj pri ZDŠ, aj keď nie pravidelnou činnosťou. V r. 1977 predstavil sa hrou Zdenky Horynovej "Včielka Lenka", r. 1982 bola to hra - Ľudmila Podjavorinská "Čin-Čin", r. 1984 Jarmila Hanzalíková "Čarovný zvon".
V r. 1979 bola pri Osvetovej besede vytvorená dychová hudba, ktorá si zvolila pomenovanie "Zóhranka". Je to súbor, ktorý nadviazal na dlhoročnú muzikantskú činnosť zohorských hudobníkov, ktorí si prvú dychovku založili ešte v r. 1988. Súčasná dychovka "Zóhranka" má 20 členov. Ich vekové zloženie je veľmi široké. Od najmladšieho 16-ročného Henricha Kovára, po najstaršieho 76-ročného Petra Jurkoviča. Kapela pri vzniku mala aj štyri speváčky. V r. 1986 vedúcim kapelníkom bol Vendelín Fumač.
Ďalšia kapela, ktorá hrá pri osvetovej besede, je hudba Ščepánkovcov, pod vedením Jozefa Ščepánka.
Najmladším kultúrnym činiteľom v obci je ženský spevácky zbor ZO SZŽ, ktorý pracuje pod menom "Ženský spevácky zbor ZO SZŽ pri Osvetovej besede". Vznikol na jeseň r. 1977 a od začiatku jeho vedúcou aj dirigentkou zároveň je učiteľka Nela Rohrerová. Pod jej vedením súbor získal niekoľko ocenení na okresných speváckych súťažiach. V r. 1981 spevácky zbor spolu s recitačným krúžkom OB, ktorého vedúcou bola Helena Kimličková a za spolupráce hudobníka Fera Haramiu nacvičil pásmo z veršov Pavla Koyša "Komunisti". V okresnej súťaži s týmto pásmom sa umiestnil na 1. mieste a postúpil do krajského kola súťaže v Senci.
Spevácky zbor nechýbal na žiadnej kultúrnej akcii v obci.
MIESTNA ĽUDOVÁ KNIŽNICA
V obci už dlhší čas pracuje miestna ľudová knižnica. Umiestnená je v bývalej budove najstaršej školy v obci, ktorá bola prestavaná a jej priestory upravené. Napriek tejto úprave budova je nevyhovujúca.
V r. 1982 knižnica mala 14.305 zväzkov kníh a 525 stálych čitateľov. Vedúcou knihovníčkou bola Dagmar Poláková z Malaciek. Svoju prácu brala veľmi zodpovedne. Starala sa nielen o pravidelný prírastok kníh, ale knihy vyberala aj podľa záujmu občanov. Poriadala so žiakmi besedy o knihách, kvízy, rozprávkové popoludnia. Spolupracovala so ZO SZŽ a viedla so ženami čitateľské hnutie "Krása životu" a pomáhala pri organizovaní "Večerov poézie a prózy".
Po jej odchode 1.10.1982 nastúpila do knižnice Oľga Martinkovičová, r. 1983 Iveta Uchalová, r. 1985 Mária Nerádová a od 1.4.1986 sa knihovníčkou stala Ľubica Nerádová.
Výpožičky kníh:
KULTÚRNY DOM
Po vybudovaní a otvorení kultúrneho domu tento sa stáva strediskom kultúrneho života v obci.
Najväčšiu časť budovy zaberá veľká sála s javiskom. Nad javiskom je umiestnená drevorezba Alojza Drahoša, znázorňujúca umenie. Zadnú stenu oproti javisku zdobí olejomaľba nášho rodáka, národného umelca Albína Brunovského, ktorou vyjadril úrodnosť nášho kraja.
Vstupná hala sa stala miestom klubu dôchodcov a suterén pod javiskom patrí klubu mládeže.
Prvým kultúrnym pracovníkom Osvetovej besedy bol Emil Urbanič, učiteľ. Keďže funkcia si vyžadovala stálu platenú silu, 15.2.1975 vedúcou pracovníčkou Osvetovej besedy sa stala Terézia Šipošová. Túto funkciu vykonávala do 1. mája 1980. Na jej miesto nastupuje Helena Kimličková a od r. 1986 tu pracuje Mária Mackovičová.
Činnosť Osvetovej besedy bola zo začiatku veľmi bohatá. Veľká sála kultúrneho domu slúžila mnohým spoločenským zábavám, plesom, večierkom, diskotékam. Konali sa tu slávnostné schôdze, zasadania pléna MNV, predvolebné stretnutia a slávnostné akadémie pri rôznych významných výročiach. Stala sa miestom niektorých okresných súťaží a prehliadok súborov, či už speváckych, folklórnych alebo hudobných.
1. júna 1977 zastavili sa v našej obci účastníci medzinárodnej "Plavby mieru po Dunaji" a kultúrny dom sa stal miestom stretnutia s pracovníkmi nášho JRD. Tejto plavby sa zúčastnilo 200 zástupcov krajín ZSSR, Poľska, Maďarska, Rumunska, NDR, ČSSR, Bulharska, Mongolska, Kuby a Vietnamskej dem. republiky. Na ich čele bol sovietsky kozmonaut German Titov. Pred kultúrnym domom hostí vítala dychová hudba a členovia folklórneho súboru "Zóhran", v zohorských krojoch ponúkli chlieb a soľ.
Členky klubu dôchodcov pri tejto príležitosti usporiadali výstavku svojich ručných prác, ktorá sa stretla s veľkým záujmom a uznaním hostí.
Ďalší program pokračoval vo veľkej sále uvítacími prejavmi a kultúrnym programom.
20. októbra 1980 sme v Zohore opäť vítali zahraničnú delegáciu z Kambodže. Stretnutie s predstaviteľmi obce a zástupcami JRD Záhorská Niva sa konalo vo veľkej sále.
V r. 1979 pri príležitosti 100-ročnice zohorských požiarnikov Československá televízia odtiaľto vysielala zábavnú reláciu "Vtipnejší vyhráva" za účasti našich občanov. Účinkujúcimi boli Ivan Krajíček, Bohumil Lipský, Hana Růžičková a hudobná skupina "Plavci".
V januári 1980 poslúžila sála slovenským filmárom pri natáčaní filmu "Vrané kone", ktorého sa aktívne zúčastnili aj naši dôchodcovia.
V apríli 1974 prebiehala tu celoslovenská súťaž tvorivosti železničiarskej učňovskej mládeže spojená s výstavbou ich prác. Táto súťaž trvala tri dni a ich podujatia so záujmom sledovali najmä naši starší spoluobčania, ktorí mali sem voľný vstup.
V apríli 1983 sa tu konala ďalšia súťaž. Bola to súťaž poľnohospodárov Kooperatívu Záhorie. Zúčastnili sa jej Štátne majetky Malacky, Štátne majetky Stupava, JRD Záhorie, JRD Podhorie, JRD Záhorská Niva a Agrochemický podnik Zohor. Hlavným organizátorom a usporiadataeľom bolo naše JRD Záhorská Niva. Pracovníci týchto podnikov súťažili v umeleckom prednese poézie a prózy, v zborovom i sólovom speve, malých javiskových formách a v hre na hudobných nástrojoch.
Zaujímavými akciami sa stali výstavy. Tak v decembri 1974 uskutočnila sa výstava ručných prác z chemlonu pod heslom "Žiť, znamená tvorivo pracovať". Výstava sa tešila veľkej pozornosti občanov Zohora aj okolia.
V dňoch 3.-5. decembra 1976 vo veľkej sále bola inštalovaná výstava, ktorá niesla názov "Krása životu". Hlavným organizátorom bola ZO SZŽ. Na výstave bola sústredená ozajstná krása ľudových výšiviek, háčkovaných aj pletených výrobkov zohorských žien. Doplnená bola rezbárskymi výrobkami niektorých našich občanov a výtvarnými dielami Mariana Kimličku, Jána Hladíka a Alojza Drahoša, absolventov Umeleckej priemyselnej školy v Bratislave. Zároveň sa uskutočnila aj výstava kníh spojená s predajom. Na záver výstavy najkrajšie práce boli ocenené diplomom.
Podobných výstav sa v ďalších rokoch uskutočnilo viac.
Inými obľúbenými výstavami, ktoré boli inštalované v kultúrnom dome, boli jesenné výstavy ovocia a zeleniny, ktoré pripravovali členovia Zväzu záhradkárov a drobnochovateľov.
Otvorením kultúrneho domu vytvorili sa podmienky pre vystúpenia popredných spevákov, hudobných skupín, umeleckých súborov, nevynímajúc ani zahraničné.
11. augusta 1973 uskutočnilo sa vystúpenie hudobno-speváckej skupiny "Palmy - cukrová trstina" z Kuby.
V tom istom roku 1. septembra predstavil sa vokálno-inštrumentálny súbor "Mrija" z Kyjeva zo ZSSR.
2. februára 1976 vystúpila hudobno-spevácka skkupina "Aparcoa" z Chile.
20. júna 1977 - sovietska hudobná skukpina "Veselí chlapci".
Z domácich súborov treba spomenúť vystúpenie SĽUK-u, "Lúčnica", ďalej bo bol "Poddukelský ukrajinský ľudový súbor", "Moravanka", "Malokarpatská kapela", skupina "Elán" a ďalšie.
Zo známych domácich spevákov sa predstavili - Marcela Laiferová, Oľga Sabová, Pavel Hammel, Helena Blehárová, Helena Vondráčková, Pavel Konárik, Karel Černoch, Miluše Voborníková, Petr Spálený, Václav Neckář, Petra Janů, Eva Pilarová, Waldemar Matuška, Marta a Tena, Jana Kocianová, Yveta Simonová, Milan Chladil, Lasica + Satinský, Jozef Laufer, Rudolf Kortéz, Hana a Petr Ulrychovci, Ľjuba Hermanová, Naďa urbánková, Peter Lipa, Miroslav Žbirka a ďalší.
Naša obec mala v minulosti bohatú ochotnícku činnosť. Za posledné roky takmer vymizla. Objavila sa v rokoch 1973-75, kedy mládež pod vedením Ľudovíta Kimličku zahrala tri divadelné hry. Boli to hry - Št. Konya "Svadobný závoj", Ján Kedro "Kuchárky z Ovseného" a Ivan Bukovčan "Luigiho srdce".
Divadelný krúžok pracoval aj pri ZDŠ, aj keď nie pravidelnou činnosťou. V r. 1977 predstavil sa hrou Zdenky Horynovej "Včielka Lenka", r. 1982 bola to hra - Ľudmila Podjavorinská "Čin-Čin", r. 1984 Jarmila Hanzalíková "Čarovný zvon".
V r. 1979 bola pri Osvetovej besede vytvorená dychová hudba, ktorá si zvolila pomenovanie "Zóhranka". Je to súbor, ktorý nadviazal na dlhoročnú muzikantskú činnosť zohorských hudobníkov, ktorí si prvú dychovku založili ešte v r. 1988. Súčasná dychovka "Zóhranka" má 20 členov. Ich vekové zloženie je veľmi široké. Od najmladšieho 16-ročného Henricha Kovára, po najstaršieho 76-ročného Petra Jurkoviča. Kapela pri vzniku mala aj štyri speváčky. V r. 1986 vedúcim kapelníkom bol Vendelín Fumač.
Ďalšia kapela, ktorá hrá pri osvetovej besede, je hudba Ščepánkovcov, pod vedením Jozefa Ščepánka.
Najmladším kultúrnym činiteľom v obci je ženský spevácky zbor ZO SZŽ, ktorý pracuje pod menom "Ženský spevácky zbor ZO SZŽ pri Osvetovej besede". Vznikol na jeseň r. 1977 a od začiatku jeho vedúcou aj dirigentkou zároveň je učiteľka Nela Rohrerová. Pod jej vedením súbor získal niekoľko ocenení na okresných speváckych súťažiach. V r. 1981 spevácky zbor spolu s recitačným krúžkom OB, ktorého vedúcou bola Helena Kimličková a za spolupráce hudobníka Fera Haramiu nacvičil pásmo z veršov Pavla Koyša "Komunisti". V okresnej súťaži s týmto pásmom sa umiestnil na 1. mieste a postúpil do krajského kola súťaže v Senci.
Spevácky zbor nechýbal na žiadnej kultúrnej akcii v obci.
MIESTNA ĽUDOVÁ KNIŽNICA
V obci už dlhší čas pracuje miestna ľudová knižnica. Umiestnená je v bývalej budove najstaršej školy v obci, ktorá bola prestavaná a jej priestory upravené. Napriek tejto úprave budova je nevyhovujúca.
V r. 1982 knižnica mala 14.305 zväzkov kníh a 525 stálych čitateľov. Vedúcou knihovníčkou bola Dagmar Poláková z Malaciek. Svoju prácu brala veľmi zodpovedne. Starala sa nielen o pravidelný prírastok kníh, ale knihy vyberala aj podľa záujmu občanov. Poriadala so žiakmi besedy o knihách, kvízy, rozprávkové popoludnia. Spolupracovala so ZO SZŽ a viedla so ženami čitateľské hnutie "Krása životu" a pomáhala pri organizovaní "Večerov poézie a prózy".
Po jej odchode 1.10.1982 nastúpila do knižnice Oľga Martinkovičová, r. 1983 Iveta Uchalová, r. 1985 Mária Nerádová a od 1.4.1986 sa knihovníčkou stala Ľubica Nerádová.
Výpožičky kníh:
| Rok | Zväzky | |
| 1983 |
16.632 | |
| 1984 | 17.012 | |
| 1985 | 14.632 | |
| 1986 | 19.252. | |
| Rok | Narodenie |
Prihlásenie |
úmrtie |
Odhlásenie |
Stav ku koncu roku |
| 1973 |
89 | 67 | 29 | 90 | 3.468 |
| 1974 | 62 | 62 | 33 | 77 | 3.482 |
| 1975 | 91 | 63 | 38 | 100 | 3.498 |
| 1976 | 80 | 52 | 50 | 122 | 3.458 |
| 1977 | 68 | 46 | 34 | 114 | 3.428 |
| 1978 | 63 | 71 | 43 | 127 | 3.388 |
| 1979 | 80 | 85 | 32 | 84 | 3.437 |
| 1980 | 59 | 70 | 37 | 111 | 3.418 |
| 1981 | 58 | 53 | 45 | 66 | 3.418 |
| 1982 | 56 | 64 | 54 | 93 | 3.391 |
| 1983 | 59 | 42 | 42 | 86 | 3.364 |
| 1984 | 49 | 64 | 48 | 126 | 3.303 |
| 1985 | 47 | 59 | 42 | 88 | 3.279 |
| 1986 | 60 | 24 | 37 | 84 | 3.232. |
V r. 1986 sa uskutočnilo 39 kolektívnych foriem práce pre deti a mládež. Boli bo rozprávkové popoludnia, besedy o knihách a pod. Uskutočnilo sa aj niekoľko prednášok k významným politickým udalostiam.
OBYVATEĽSTVO
Pohyb a stav obyvateľstva v Zohore od roku 1973 bol nasledovný:
OBYVATEĽSTVO
Pohyb a stav obyvateľstva v Zohore od roku 1973 bol nasledovný:
V roku 1982 bola takáto zamestnanosť obyvateľstva:
| Do Bratislavy za prácou dochádzalo: |
1.100 obyvateľov | |
| V obci bolo zamestnaných na JRD: | 210 obyvateľov | |
| Agrochemický podnik: | 66 obyvateľov | |
| služby: | 88 obyvateľov | |
| doprava: | 15 obyvateľov | |
| školstvo: | 26 obyvateľov | |
| zdravotníctvo: | 28 obyvateľov. | |
SČÍTANIE ĽUDU ROKU 1980
Sčítanie ľudu, domov a bytov v r. 1980 sa konalo ku dňu 1. novembru. Obec bola rozdelená na 9 sčítacích a 2 revízne obvody. Prácu pri sčítaní vykonávalo 9 sčítacích a 2 revízni komisári.
Výsledky sčítania:
Trvale bývajúce osoby: 3.409
Prítomné osoby v čase sčítania: 3.305.
Sčítanie ľudu, domov a bytov v r. 1980 sa konalo ku dňu 1. novembru. Obec bola rozdelená na 9 sčítacích a 2 revízne obvody. Prácu pri sčítaní vykonávalo 9 sčítacích a 2 revízni komisári.
Výsledky sčítania:
Trvale bývajúce osoby: 3.409
Prítomné osoby v čase sčítania: 3.305.
| Narodenia v roku | muži | ženy | |
| 1978-1980 | 89 | 92 | |
| 1975-1977 | 103 | 93 | |
| 1966-1974 | 213 | 249 | |
| 1961-1965 | 150 | 116 | |
| 1946-1960 | 454 | 418 | |
| 1926-1945 | 335 | 279 | |
| 1921-1925 | 94 | 106 | |
| 1920 a skôr | 242 | 285 | |
| nezistené | 1 | ||
| spolu: | 1.690 | 1.719. | |
| Osoby ekonomicky aktívne |
muži | ženy | |
| 973 | 792. | ||
| Pracujúci v obci bydliska: | 479 | ||
| v inej obci okresu: | 204 | ||
| v inom okrese kraja: | 29 | ||
| v inom kraji /Bratislava/: | 1.053. | ||
| Národnosť: | česká | 1 | |
| slovenská | 3.384 | ||
| ukrajinská |
1 | ||
| poľská | 1 | ||
| maďarská | 9. | ||
Z celkového počtu občania cigánskeho pôvodu: 219
Počet hospodáriacich domácnosti: 988.
Údaje o domoch:
Počet hospodáriacich domácnosti: 988.
Údaje o domoch:
| Domy celkom: | 836 | ||
| trvale obývané: | 801 | ||
| neobývané spolu: | 35 | ||
| z toho určeno na demoláciu: | 11 | ||
| z iných dôvodov: | 24. | ||
| Trvale obývané domy podľa druhu: | |||
| rodinné domy: | 790 | ||
| bytové domy družstevné: | 5 | ||
| ostatné: | 6. | ||
| Trvale obývané byty podľa veku domu. |
|||
| Rok | Počet | ||
| 1899 | 89 | ||
| 1900-1919 | 117 | ||
| 1920-1945 | 133 | ||
| 1946-1960 | 146 | ||
| 1961-1970 | 239 | ||
| 1971-1975 | 101 | ||
| 1976-1979 | 74 | ||
| 1980 | 11 | ||
| spolu: | 910. |
Údaje o bytoch:
| Byty spolu: | 930 | ||
| Obývané trvale: | 910 | ||
| Neobývané: | 20 | ||
| - nespôsobilé na bývanie: | 2 | ||
| - určené na demoláciu: | 5 | ||
| - pre zmenu užívateľa bytu: | 2 | ||
| - z iných dôvodov: | 7 | ||
| Trvale obývané podľa druhu budovy: |
|||
| V rodinnom dome: | 813 | ||
| V bytových domoch družstevných: | 42 | ||
| iných: | 59 | ||
| Veľkosť bytov: | |||
| 1 obytná miestnosť: | 90 | ||
| 2 izby: | 260 | ||
| 3 izby: | 326 | ||
| 4 izby: | 149 | ||
| 5 a viac izieb: | 89 | ||
| Počet obytných miestností od 8m2 | 2.626 | ||
| Plocha bytov v m2 obytná: | 45.736 | ||
| celková: | 70.932 | ||
| Vybavenie bytov: | |||
| Kúpeľňa - sprchovací kút: | 658 | ||
| Vodovod v byte: | 720 | ||
| Ústredné - etážové kúrenie: | 554 | ||
| Vybavenie domácností: | |||
| Chladnička: | 835 | ||
| Práčka automatická: | 265 | ||
| iná: | 535 | ||
| Televízor farebný: | 22 | ||
| čiernobiely: | 819 | ||
| Chata,chalupa,domček na rekreáciu: | 2 | ||
| Motocykel: | 70 | ||
| Osobné auto garážované: | 196 | ||
| negarážované: | 53. | ||
ZDRAVOTNÍCTVO
Nakoľko zdravotné stredisko nemá doposiaľ vhodnú budovu na to, aby všetky zdravotné zariadenia v obci boli sústredené na jedno miesto, do spoločnej budovy, rozdelené je do dvoch budov.
Ambulancia obvodnej lekárky, zubná ambulancia a gynekologická poradňa sa nachádzajú na Staničnej ulici a detská ambulancia je v spoločnej budove s lekárňou na Kvetnej ulici.
Obvodnou lekárkou je MUDr. Elena Grancová, ktorá na toto miesto nastúpila r. 1972 po odchode MUDr. Mikuláša Déneša na dvojročnú pracovnú činnosť do Zambie. Zdravotnou sestrou sa stala Bernardína Oreská.
V zubnej ambulancii pracuje MUDr. Milan Kralovič a zdravotnou sestrou je Jana Bencová.
V detskej ambulancii pracuje MUDr. Naďa Hudecová a zdravotná sestra Žofia Kimličková. RNDr. Antónia Piffková pracuje ako magistra v lekárni.
Raz do týždňa je poradňa pre matky a deti a raz za dva týždne gynekologická poradňa.
Práca zdravotníkov sa nezameriava iba na liečenie a ošetrovanie pacientov, ale prevádza aj zdravotnícku osvetu poriadaním prednášok zameraných na boj proti fajčeniu, alkoholizmu a toxikománii a prevencii rôznych iných ochorení. Hoci v posledných rokoch mnohé choroby z nášho života takmer vymizli, alebo sa ich výskyt znížil na minimum napr. TBC, detská obrna, poklesla značne úmrtnosť detí, na druhej strane sa zase veľmi rozšírili srdcové ochorenia, ochorenia dýchacích ciest a choroba, na ktorú lekári stále hľadajú účinný liek - rakovina. V poslednej dobe šíri sa svetom ďalšie nebezpečné ochorenie, proti ktorému sú doposiaľ lekári na celom svete bezmocní, tzv. choroba AIDS - strata úplnej imunity tela proti akémukoľvek ochoreniu.
K zdravotníctvu patria aj detské jasle. Po výstavbe novej budovy sa ich kapacita zvýšila.
Detské jasle I. majú kapacitu 26 detí s dvoma oddeleniami.
Detské jasle II. majú kapacitu 55 detí a tri oddelenia.
V posledných rokoch tieto zariadenia neboli plne využité, nakoľko materská dovolenka sa pri druhom dieťati predĺžila na 2 roky, čím záujem o umiestnenie detí v jasliach poklesol.
ŠPORT
Vo vedení tejto organizácie sa vystriedali viacerí členovia. V r. 1986 túto funkciu vykonával Albert Matlovič.
Hlavná činnosť sa zameriavala na futbal. Utvorené boli tieto družstvá: mladší žiaci, starší žiaci A, starší žiaci B, dorast, muží A, muži B. Najlepšie výsledky v súťažiach dosahovali dorastenci pod vedením trénera Jána Masaroviča.
V r. 1984 sa po dlhých rokoch obnovila hádzanárska činnosť. Začalo ju družstvo mužov pod vedením trénera Jána Hricu. O rok neskôr vzniklo družstvo dorasteniek, ktorého činnosť trvala asi rok. V r. 1986 vzniklo hádzanárske družstvo starších žiačok pod vedením trénera Štefana Baláža. Ako posledné boli vytvorené družstvá mladších žiakov a mladších žiačok.
Členovia telovýchovnej jednoty sa zapojili aj do nácviku spartakiádnych skladieb pre mužov a ženy. Zúčastnili sa aj vystúpení v Prahe.
Brigádnickou činnosťou - zberom železa a prácami v lese pri odstraňovaní lesných porastov získali určité financie, ktoré využili na kúpu dvoch autobusov, ktoré zabezpečujú prepravu športovcov na súťaže.
SPARTAKIÁDY
Ťažisko nácviku spartakiádnych skladieb spočívalo vždy na škole. Do posledných dvoch spartakiád v r. 1980 a 1985 a zapojili aj členovia TJ Družstevník, ZO SZŽ a DO SZM. Medzi spartakiádne skladby r. 1980 patrila aj skladba "Rodičia a deti", ktorú cvičili rodičia s deťmi z materskej školy.
V r. 1980 na miestnej spartakiáde na školskom ihrisku sa cvičili nasledovné skladby:
Rodičia a deti.
Najmladší žiaci.
Mladšie žiačky.
Mladší žiaci.
Staršie žiačky.
Starší žiaci.
Ženy.
Muži.
V r. 1985 na miestnej spartakiáde sa cvičili skladby:
Najmladší žiaci.
Mladšie žiačky.
Mladší žiaci.
Staršie žiačky.
Starší žiaci.
Ženy.
Okrem miestnej spartakiády v Zohore naši cvičenci cvičili aj na obvodnej v Lozorne, aj okresnej v Pezinku.
Ženy, ktorým na miestnu spartakiádu prišli na pomoc ženy - cvičenky zo Záhorskej Vsi, sa zúčastnili aj celoštátnej spartakiády v Prahe. Na tejto spartakiáde v Prahe sa zúčastnilo aj 18 žiačok základnej školy v skladbe pre staršie žiačky.
Brannošportové hry
"O putovný pohár predsedu MNV v Zohore".
Toto významné brannošportové podujatie sa prvý rad uskutočnilo na jeseň r. 1976 a hneď prvý rok sa ho zúčastnili členovia takmer všetkých spoločenských organizácií v obci. Do súťaženia sa zapojili muži aj ženy, rozdelení do skupín podľa vekových kategórií. Súťažilo sa v brannom preteku, volejbale mužov a žien, v nohejbale mužov. Štart a cieľ branného preteku bol na miestnom štadióne TJ "Družstevník", súťaže volejbalu a nohejbalu prebiehali v telocvični základnej školy.
Branný pretek mal nasledovné kategórie a dĺžku trate:
Nakoľko zdravotné stredisko nemá doposiaľ vhodnú budovu na to, aby všetky zdravotné zariadenia v obci boli sústredené na jedno miesto, do spoločnej budovy, rozdelené je do dvoch budov.
Ambulancia obvodnej lekárky, zubná ambulancia a gynekologická poradňa sa nachádzajú na Staničnej ulici a detská ambulancia je v spoločnej budove s lekárňou na Kvetnej ulici.
Obvodnou lekárkou je MUDr. Elena Grancová, ktorá na toto miesto nastúpila r. 1972 po odchode MUDr. Mikuláša Déneša na dvojročnú pracovnú činnosť do Zambie. Zdravotnou sestrou sa stala Bernardína Oreská.
V zubnej ambulancii pracuje MUDr. Milan Kralovič a zdravotnou sestrou je Jana Bencová.
V detskej ambulancii pracuje MUDr. Naďa Hudecová a zdravotná sestra Žofia Kimličková. RNDr. Antónia Piffková pracuje ako magistra v lekárni.
Raz do týždňa je poradňa pre matky a deti a raz za dva týždne gynekologická poradňa.
Práca zdravotníkov sa nezameriava iba na liečenie a ošetrovanie pacientov, ale prevádza aj zdravotnícku osvetu poriadaním prednášok zameraných na boj proti fajčeniu, alkoholizmu a toxikománii a prevencii rôznych iných ochorení. Hoci v posledných rokoch mnohé choroby z nášho života takmer vymizli, alebo sa ich výskyt znížil na minimum napr. TBC, detská obrna, poklesla značne úmrtnosť detí, na druhej strane sa zase veľmi rozšírili srdcové ochorenia, ochorenia dýchacích ciest a choroba, na ktorú lekári stále hľadajú účinný liek - rakovina. V poslednej dobe šíri sa svetom ďalšie nebezpečné ochorenie, proti ktorému sú doposiaľ lekári na celom svete bezmocní, tzv. choroba AIDS - strata úplnej imunity tela proti akémukoľvek ochoreniu.
K zdravotníctvu patria aj detské jasle. Po výstavbe novej budovy sa ich kapacita zvýšila.
Detské jasle I. majú kapacitu 26 detí s dvoma oddeleniami.
Detské jasle II. majú kapacitu 55 detí a tri oddelenia.
V posledných rokoch tieto zariadenia neboli plne využité, nakoľko materská dovolenka sa pri druhom dieťati predĺžila na 2 roky, čím záujem o umiestnenie detí v jasliach poklesol.
ŠPORT
Vo vedení tejto organizácie sa vystriedali viacerí členovia. V r. 1986 túto funkciu vykonával Albert Matlovič.
Hlavná činnosť sa zameriavala na futbal. Utvorené boli tieto družstvá: mladší žiaci, starší žiaci A, starší žiaci B, dorast, muží A, muži B. Najlepšie výsledky v súťažiach dosahovali dorastenci pod vedením trénera Jána Masaroviča.
V r. 1984 sa po dlhých rokoch obnovila hádzanárska činnosť. Začalo ju družstvo mužov pod vedením trénera Jána Hricu. O rok neskôr vzniklo družstvo dorasteniek, ktorého činnosť trvala asi rok. V r. 1986 vzniklo hádzanárske družstvo starších žiačok pod vedením trénera Štefana Baláža. Ako posledné boli vytvorené družstvá mladších žiakov a mladších žiačok.
Členovia telovýchovnej jednoty sa zapojili aj do nácviku spartakiádnych skladieb pre mužov a ženy. Zúčastnili sa aj vystúpení v Prahe.
Brigádnickou činnosťou - zberom železa a prácami v lese pri odstraňovaní lesných porastov získali určité financie, ktoré využili na kúpu dvoch autobusov, ktoré zabezpečujú prepravu športovcov na súťaže.
SPARTAKIÁDY
Ťažisko nácviku spartakiádnych skladieb spočívalo vždy na škole. Do posledných dvoch spartakiád v r. 1980 a 1985 a zapojili aj členovia TJ Družstevník, ZO SZŽ a DO SZM. Medzi spartakiádne skladby r. 1980 patrila aj skladba "Rodičia a deti", ktorú cvičili rodičia s deťmi z materskej školy.
V r. 1980 na miestnej spartakiáde na školskom ihrisku sa cvičili nasledovné skladby:
Rodičia a deti.
Najmladší žiaci.
Mladšie žiačky.
Mladší žiaci.
Staršie žiačky.
Starší žiaci.
Ženy.
Muži.
V r. 1985 na miestnej spartakiáde sa cvičili skladby:
Najmladší žiaci.
Mladšie žiačky.
Mladší žiaci.
Staršie žiačky.
Starší žiaci.
Ženy.
Okrem miestnej spartakiády v Zohore naši cvičenci cvičili aj na obvodnej v Lozorne, aj okresnej v Pezinku.
Ženy, ktorým na miestnu spartakiádu prišli na pomoc ženy - cvičenky zo Záhorskej Vsi, sa zúčastnili aj celoštátnej spartakiády v Prahe. Na tejto spartakiáde v Prahe sa zúčastnilo aj 18 žiačok základnej školy v skladbe pre staršie žiačky.
Brannošportové hry
"O putovný pohár predsedu MNV v Zohore".
Toto významné brannošportové podujatie sa prvý rad uskutočnilo na jeseň r. 1976 a hneď prvý rok sa ho zúčastnili členovia takmer všetkých spoločenských organizácií v obci. Do súťaženia sa zapojili muži aj ženy, rozdelení do skupín podľa vekových kategórií. Súťažilo sa v brannom preteku, volejbale mužov a žien, v nohejbale mužov. Štart a cieľ branného preteku bol na miestnom štadióne TJ "Družstevník", súťaže volejbalu a nohejbalu prebiehali v telocvični základnej školy.
Branný pretek mal nasledovné kategórie a dĺžku trate:
| I. kategória | muži 15-23 roční | 3 km | ženy 15-22 ročné | 1,5 km | ||||
| II. kategória | muži 24-32 roční | 2 km | ženy 23-30 ročné | 1,2 km | ||||
| III. kategória |
muži 33-40 roční | 1 km | ženy 31-38 ročné | 0,7 km | ||||
| IV. kategória | muži 41 roční a starší |
0,5 km |
ženy 39 ročné a staršie |
0,4 km. | ||||
Súťažné disciplíny mužov a žien v brannom preteku:
Muži:
- streľba zo vzduchovky na cieľ
- hod granátom na cieľ
- hod granátom na diaľku
- protichemická príprava
Ženy:
- streľba zo vzduchovky na cieľ
- hod granátom na cieľ
- protichemická príprava
- zdravotnícka príprava.
Súťaž v brannom preteku sa konala v trojčlenných družstvách. Víťazom brannošportových hier sa stáva tá spoločenská organizácia, ktorej členovia získali najviac bodov v súťažiach. Ak niektorá organizácia získa pohár tri roky po sebe, pohár sa stáva jej trvalým vlastníctvom. Vyhodnotenie súťaží je slávnostné a každý rok prebieha v kultúrnom dome. Víťazi jednotlivých kategórií boli odmenení nielen diplomami, ale aj dárkovými košmi. Celý večer bol zakončený pri hudbe a spoločnom posedení.
Prvými víťazmi v r. 1976 v skupine mužov boli členovia TJ Družstevník a v skupine žien, členky ZO SZŽ. Keďže ženy tejto organizácie zvíťazili aj v nasledujúcich dvoch ročníkoch, prvý pohár po troch rokoch zostal v trvalom vlastníctve ZO SZŽ.
Prehľad umiestnení od r. 1981, teda od 5. ročníka.
Muži:
- streľba zo vzduchovky na cieľ
- hod granátom na cieľ
- hod granátom na diaľku
- protichemická príprava
Ženy:
- streľba zo vzduchovky na cieľ
- hod granátom na cieľ
- protichemická príprava
- zdravotnícka príprava.
Súťaž v brannom preteku sa konala v trojčlenných družstvách. Víťazom brannošportových hier sa stáva tá spoločenská organizácia, ktorej členovia získali najviac bodov v súťažiach. Ak niektorá organizácia získa pohár tri roky po sebe, pohár sa stáva jej trvalým vlastníctvom. Vyhodnotenie súťaží je slávnostné a každý rok prebieha v kultúrnom dome. Víťazi jednotlivých kategórií boli odmenení nielen diplomami, ale aj dárkovými košmi. Celý večer bol zakončený pri hudbe a spoločnom posedení.
Prvými víťazmi v r. 1976 v skupine mužov boli členovia TJ Družstevník a v skupine žien, členky ZO SZŽ. Keďže ženy tejto organizácie zvíťazili aj v nasledujúcich dvoch ročníkoch, prvý pohár po troch rokoch zostal v trvalom vlastníctve ZO SZŽ.
Prehľad umiestnení od r. 1981, teda od 5. ročníka.
| 1981 - 5. ročník | ženy | muži | ||
| I. | ROH pri ZŠ | ZO ZVRM | ||
| II. | ZO ČsČK | TJ Družstevník | ||
| III. | ZO SZŽ | DO SZM | ||
| 1982 - 6. ročník | ||||
| I. | ZO SZŽ | TJ Družstevník | ||
| II. | ROH pri ZŠ | ZO ZVÄZARM | ||
| III. | ZO ČsČK | DO SZM | ||
| IV. | ZO ZVÄZARM | |||
| 1983 - 7. ročník | ||||
| I. | ZO ČsČK | ZO ZPO | ||
| II. | ZO SZŽ | TJ Družstevník | ||
| III. | ZO ZVÄZARM | ZO ZVÄZARM | ||
| IV. | ROH pri ZŠ | ZO SZR | ||
| V. | DO SZM | |||
| 1984 - 8. ročník | ||||
| I. | ZO SZŽ | TJ Družstevnílk | ||
| II. | ZO ČsČK | ZO ZVÄZARM | ||
| III. | TJ Družstevník |
VÚ Zohor | ||
| 1985 - 9. ročník | ||||
| I. | ZO SZŽ | TJ Družstevník | ||
| II. | DO SZM | DO SZM | ||
| III. | ZO ČsČK | ZO ČsČK | ||
| 1986 - 10. ročník |
||||
| I. | ZO ČsČK | TJ Družstevník | ||
| II. | ZO SZŽ | DO SZM | ||
| III. | DO SZM | |||
| IV. | ROH pri ZŠ. |
Brannošportové hry žiakov ZŠ
| Ročník |
I. kategória |
II. kategória | |
| 1981 |
I. | 6.A trieda | 9.A trieda |
| 1982 | II. | 5.B | 8.B |
| 1983 | III. | 6.A | 8.A |
| 1984 | IV. | 6.A | 8.A |
| 1985 | V. | 6.A | 8.A |
| 1986 | VI. | 6.B | 8.B. |
Základná organizácia zväzu protipožiarnej ochrany
Organizácia patrí medzi najstaršie v obci. Roku 1979 požiarnici oslávili svoju storočnicu. Niekoľko rokov predtým, r. 1971 bola dobudovaná požiarna zbrojnica, na ktorú už netrpezlivo čakali.
Oslavy storočnice vyvrcholili v auguste. Zúčastnili sa ich nielen naši požiarnici, ale aj hostia zo susedných obcí. Ako zahraniční hostia boli požiarnici z Rakúska z Marchegga. Súčasťou osláv boli súťaže medzi družstvami na štadióne TJ. Večer bolo spoločné posedenie pri zábave v kultúrnom dome.
V tomto roku sa čestnými členmi zboru stali súdruhovia Viktor Antal, Štefan Hubert, Peter Mihalovič, Vladimír Sloboda, Ing. Cyril Moravčík. Predsedom zboru bol Vladimír Bojkovský a veliteľom zboru od r. 1973 Peter Koldan. Pod ich vedením, ale aj ich predchodcov - Michala Cabadaja, ktorý funkciu predsedu zboru vykonával 10 rokov, Mariana Faitha a ďalších, požiarna ochrana v Zohore dosahovala trvale dobré výsledky. V r. 1969 členovia nášho požiarneho súťažného družstva reprezentovali ČSSR v Rakúsku na Dolnorakúskej súťaži v meste Amstetten, kde získali 2. miesto a strieborný odznak z 900 zúčastnených družstiev.
V r. 1972 sa znova dostali, ako najlepšie družstvo okresu, reprezentovať v kategórii mužov v II. národnom kole súťaže požiarnych družstiev SSR v Košiciach, kde obsadili 10. miesto.
O štyri roky neskôr, v r. 1976 sa znova účastníkmi III. národného kola súťaže požiarnych družstiev v Leviciach.
Požiarny zbor za svoju činnosť je nositeľom vyznamenania zväzu a najvyššie vyznamenanie - zástava Ústredného výboru ZPO, im bola udelená práve pri príležitosti osláv 100-ročnice.
Pozoruhodná bola a stále zotrváva spoluprácaa so ZO ZPO Láb a ZO ZPO Dolné Kounice v okr. Brno-venkov.
Základná organizácia Zväzarm
Činnosť ZO Zväzarmu mala viac smerov. Bolo to strelectvo, branné športy, automotoklub, modelárstvo, rádioamatérstvo.
Keďže v roku 1973 bola na miestnom štadióne televýchovnej jednoty dobudovaná plochá dráha, polochodrážny šport upútal pozornosť aj našich zväzarmovcov.
Prvé plochodrážne preteky v r. 1974 boli organizované bratislavským automotoklubom "Speedway club". Od apríla 1975 túto činnosť preberala naša ZO Zväzarmu. Časť bratislavského AMK prešla do strediska v Zohore. Boli to pretekári Ladislav Eliáš, Jozef Tóth, Zdano Vaculík, Štefan Eliáš a tréner Karol Kubela.
Za desať rokov tejto zaujímavej činnosti venovali jej členovia ZO Zväzarmu množstvo brigádnických hodín a veľa osobného voľna. Robili to s nadšením - nielen samotné preteky, ale aj dobudovávanie a údržbu plochej dráhy. Najväčšie zásluhy na tom mali členovia:
Stanislav Kovár, Jozef Havlín, František Sucha, Marián Faith, Ladisla Eliáš.
Prvým pretekom bolo tréningové stretnutie za účasti divákov. Bolo to 24. mája 1975 a na pretek prišli pretekári z Břeclavi, Březolup, Kopřivnice a Zohora. Tento pretek bol tragický. Hneď na začiatku pri páde sa ťažko zranil a na následky zranenia na druhý deň 25.5.1975 ráno o 3. hod. zomrel v nemocnici Ladislav Eliáš, obyvateľ Lozorna a nadšený budovateľ plochej dráhy v Zohore. Na jeho pamietku sa od r. 1976, vždy v máji, konal pretek nazvaný "Memoriál Laca Eliáša".
Nebudem opisovať všetky preteky, ktoré za desaťročie prebehli na našej plochej dráhe, tie sú podrobne opísané v kronike ZO Zväzarmu. Spomeniem iba tie najvýznamnejšie a významných pretekárov, ktorí sa na nich zúčastnili. Treba spomenúť, že za tých desať rokov sa Zohor prostredníctvom motorizmu stal známy nielen v našej republike, ale u motoristickej verejnosti aj za hranicami našej vlasti, pretože sa u nás konalo aj niekoľko medzinárodných pretekov.
Tak tomu bolo aj 30. augusta 1975, kedy na plochej dráhe jazdili jazdci z Nemeckej dem. republiky, Rumunska, Rakúska, Juhoslávie a Československa. Víťazom bol Jiří Štancl, majster ČSSR.
V septembri bolo stretnutie AMK Zohor a Odra Opole z Poľska.
V apríli 1976 sa konalo semifinále majstrovstiev ČSSR sk. B za účasti majstra sveta na ľadovej dráhe Milana Špinku.
8. auguste 1976 v II. roč. medzinárodných pretekov sa stretli pretekári Poľska, Maďarska, Rumunska, Nemeckej spolkovej republiky a ČSSR. Víťaz - Václav Verner - ČSSR.
31. júla 1977 konali sa finále majstrovstiev ČSSR. Bolo to v histórii prvý rad na Slovensku. Víťazom bol Jiří Štancl z Rudej hvězdy Praha.
27. augusta 197 - III. roč. medzinárodných pretekov. Zúčastnili sa jazdci z NDR, Poľska, Rumunska, Rakúska a ČSSR.
4. júna 1978 - finále majstrovstiev ČSSR. Víťaz - Jiří Štancl. Tento pretek vysielala aj čsl. televízia v priamom prenose.
17. júna 1978 - finále majstrovstiev ČSSR juniorov. Zohoran Jaroslav Drahoš obsadil 9. miesto.
26. august 1978 - medzinárodné preteky "Pohár mieru aa priateľstva socialistických krajín". Bol to pretek juniorov do 21 rokov.
Účasť: NDR, Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, ČSSR.
Víťaz: Družstvo ČSSR - Bačík, Drahoš.
30. júna 1979 - finále jednotlivcov majstr. ČSSR /1. Kudrna, 2. Štancl, 3. Ondrašík/.
28. júla 1979 - finále juniorov majstr. ČSSR Jaroslav Drahoš obsadil 4. miesto.
18. mája 1980 - finále jednotlivcov majstr. ČSSR /1. Štancl, 2. Ondrašík, 3. Špinka/.
3. júna 1982 - finále juniorov ČSSR.
9. júla 1983 - Medzinárodné preteky dvojíc juniorov "Pohár mieru a priateľstva socialistických krajín".
Účasť: ZSSR, Maďarsko, Bulharsko, Poľsko, NDR, Rumunsko, ČSSR.
Výsledky: 1. ČSSR, 2. Maďarsko, 3. ZSSR
V r. 1985 sa konali preteky družstiev II. ligy. V konečnom poradí družstvo Zohora obsadilo 2. miesto.
Rokom 1985 sa činnosť plochej dráhy v Zohore skončila.
Desť rokov hrala významnú úlohu v dejinách našej obce. No znečisťovanie ovzdušia prílišná hlučnosť pri pretekoch a najmä pri tréningoch viedla k mnohým sťažnostiam našich občanov bývajúcich v blízkosti štadióna. Niektoré sťažnosti našich občanov, bývajúcich v blízkosti štadióna. Niektoré sťažnosti boli zaslané až na Kanceláriu prezidenta republiky. toto všetko bolo príčinou uzavretia našej plochej dráhy.
