Udalosti od r.1939 do oslobodenia r.1945

Slovenská vláda má plné ruky práce riešiť otázku novej slovensko-maďarskej hranice. Organizovali sa po všetkých obciach Slov. nár. výbory na zamedzenie rozvratu, na celom Slovensku vznikali miestne skupiny Hlinkovej gardy. 18.januára 1939 otvoril sa slovenský snem, ktorého predsedom sa stal Dr. Martin Sokol. Prvé zasadnutie bolo 21.februára 1939.

Buržoáznym kruhom českým kapitalistickej čsl. republiky bolo ťažko zriekať sa nadvlády nad Slovenskom - správali sa tak, aby všetky právomoc na Slovensku prešla opäť do rúk českých za pomoci generálov. V týchto nevyjasnených pomeroch odhodlal sa banskobystrický generál Homola, so súhlasom pražskej vlády 10.marca 1939 na vojenský puč. Situácia na Slovensku a Čechách bola veľmi spletitá, neistá a v takejto atmosfére, ktorá znamenala úplný rozvrat druhej republiky, povolal Hitler min. predsedu Dr. Jozefa Tisu 10.marca do Berlína. Deň po tomto bol do Berlína povolaný prezident Dr. Hácha a tam sa rozhodlo o zániku Českoslov. republiky. Čechy a Morava vtelia sa do ríše ako protektorát a Slovensko bude samostatný štát.

14.marca 1939 bol vyhlásený "Slovenský štát" a 15.marca anektoval Hitler Čechy a Moravu. Podkarpatskú Rus obsadili a privlastnili si maďarské vojenské oddiely.

Slovenský ľud plesal a radoval sa, že máme slobodný štát, ale obavami napĺňala statočného Slováka veta "pod ochranou nemeckej ríše"?!

Maďari chcejúc využiť situáciu vtrhli 23.marca 1939 na územie východného Slovenska a hneď na to 24.marca bombardovali pokojnú Spiš. Novú Ves. Slovensko sa muselo brániť. Boje sa skončili prímerím 4.apríla dohodou o úprave novej slovensko-maďarskej hranice na východe.

28.marca 1939 zvíťazilo nacionálne Španielsko (Franco) nad demokraciou (republikou).
Nacionálne a fašistické živle nadobúdajú nadvládu, vynucujú si rôzne ústupky a privilégie najmä voči židovskému živlu. Tak sa zrodil 18.apríla židovský zákon - zásah Nemcov do slovenských vnútorných záležitostí. Tu už sa vyklulo šidlo z vreca - budeme musieť tancovať na ich melódiu.

Ďalšie rozčarovanie 6.mája 1939, keď sa v Zohore vykladali nemecké voj. jednotky, čo stála posádka pre Turecký vrch pri Jablonovom.

Nenásytnosť nemecká bola úžasná - 1.septembra 1939 vyhlásil Hitler vojnu Poľsku a hneď na to 3.septembra vyhlásilo vojnu Nemecku Anglicko a Francúzsko, a takto vzplanul oheň druhej svetovej vojny.
Vyspelá nemecká technika, zfanatizovaný nemecký národ umožnili nemeckým zbraniam skvelé víťazstvá! Veď také Poľsko bolo behom niekoľko dní na hlavu porazené a obsadené. Stalo sa tak 1.októbra 1939. Národy sa nazdávali, že fašistická hydra sa nasýtila - no ona odpočívala, aby neskôr znova udrela.

V roku 1940 nastalo nové besnenie - 9.apríla 1940 obsadili Nemci Dánsko a čiastočne Nórsko. 15.mája kapitulovalo Holandsko, 28.mája Belgicko. 11.júna vstupuje do vojny, po boku Nemecka, Itália, 22.júna kapitulovalo Francúzsko.
Týmito skvelými víťazstvami nadobudlo Nemecko obrovský vojnový materiál, prírodné bohatstvá, podmanilo si masu pracovných síl pre vojnovú mašinériu. Neuspokojili sa tým, čo už získali, ale drancovali aj Slovensko na každom kroku, prisvojovali si primysel ako Podbrezovú, Tisovec, Dubnicu, Považ. Bystricu, prírodné bohatstvá Gbely, Švábovce atď. Slovenskí robotníci museli ísť do Nemecka na najhoršie práce. Rozpínavosť Germánstva nebola však ešte uspokojená - 6.apríla 1941 napadli Juhosláviu a bleskove vrodenou beštialitou ju aj 17.apríla úplne podmanili. Bez akejkoľvek príčiny a dôvodov obsadili 27.apríla celé Grécko. Už ani jeden štát nebol si istý svojou samostatnosťou. Podmanili si celú západnú, strednú a južnú Európu a ulakomili sa ešte viac a to, pod heslom "Drang nach Osten" 22.júna 1941 napadli Sovietsky zväz. Celý svet stŕpol nad toľkou odvahou.
Slovania konečne pochopili, že v tomto okamihu začal boj a možno tvrdiť, tvrdý a azda posledný boj Slovanstva proti Germánstvu. Prvopočiatočné skvelé úspechy Hitlerovej armády vzbudili oprávnené obavy. Veď v Sovietskom zväze je jadro slovanstva, masa ľudí, ktorú  treba podmaniť, urobiť ju povoľnou, pokornou, zotročiť ju a urobiť ju neškodnou. Ak sa toto podarí, budú Germáni pánmi a nadľuďmi v Európe. Nemecká vojnová mašinéria sa rozbehla naplno - s Itáliou a Japonskom ohrozujú už celý svet.
Nemci pri svojom postupe rabujú všetko, továrne, mestá, dediny - vraždia ženy, deti, starcov a svojich odporcov bez milosti likvidujú, zatvárajú ich do povestných koncentračných táborov, táborov to istej smrti. Noviny, rozhlas nestačia zaznačovať a oznamovať každodenné víťazstvá a napredovania. Prsia nemeckých nadľudí sa ozdobujú železnými krížmi. Pribúda mŕtvol, ranených a zmrzačených, množia sa vdovy a siroty, pribúda rozbúraných a zničených miest a dedín.
Po vstupe USA do vojny proti Nemecku nastáva pomalý ale istý obrat vo vojnovej stratégii. Spojenci začínajú nadobúdať prevahu vo vzduchu a na mori. Nemci na vrchole svojho vojnového šťastia dostávajú sa až k rieke Volge, k Stalingradu. Stalingrad - jeho hrdinná posádka však úspešne odoláva nemeckým hordám, ba zničiac tieto, vztýčuje zástavu historicky významnej veľkoofenzívy Červenej armády. Stalingrad sa stal hrobom pyšnej nemeckej armády - tu začína jej veľký ústup, ktorý sa už nevedel viacej zastaviť.

Po vzniku Slovenského štátu sa v obci väčšmi volalo po zriadení mešť.školy. Po niekoľkých žiadostí a osobných intervencií Min. škol. a nár. osvet. povolilo k začiatku škol. roku 1942/43 zriadenie mešt. školy s podmienkou, že sa obec postará o jej provizórne umiestnenie a že v krátkej dobe (dva roky) obec prikročí ku stavbe novej budovy.
Školský rok na mešt. škole začal 1.septembra 1942. Riaditeľom školy bol ustanovený Jozef Lovasík odb. učiteľ z Račištorfa. Prácu učiteľov sťažovali nepriaznivé vojnové pomery a neporozumenie zohorských občanov a neochota vedúcich obce. Najviac ťažkostí spôsobilo ubytovanie a stravovanie učiteľov.

26.septembra bola v obci birmovka.

Príslovie vraví "Kto čím bojuje - tým aj skončí". Stalingrad bol medzníkom - pozdvihol sa odpor národo Soviet. zväzu, prebudili sa utláčané národy - porážka v Afrike, vylodenie spojencov na Sicílii, neskoršie v Itálii. Povstali udatní synovia a dcéry v zázemí, aby ako partizáni v horách oslabovali fašistické vojská za ich chrbtami a podlamovali ich silu.

Vojnové pomery oneskorili začiatok škol. roku 1943/44 začal sa až 1.októbra. Mnohí chlapi museli narukovať a nebolo dostatok mocných rúk, ktoré by bývali skončili poľnohospodárske práce. Tu mali pomáhať starší žiaci a študenti. Krutosť vojny pociťavala stále zrejmejšie najmä leteckými poplachmi a náletmi.

30.októbra 1943 bola v obci jubilejná slávnosť Matice slovenskej a 90.narodeniny baťka Dr. Jozefa Škultétyho.

16.júna 1944 bola bombardovaná Bratislava - účinky boli hrozné. O život prišli aj dvaja zohorskí občania, ktorí pracovali v Bratislave.

Front sa blíži - chaotický ústup Hitlerčikov na celej čiare! Spojenci sa vylodili vo Francúzsku a teraz sú nadľudia v klepci. Hrdinní bojovníci Červ. armády na jednej strane a spojenci na strane druhej ženú votrelca nemilosrdne pred sebou do jeho zeme.

Cestu k víťazstvu pripravilo tiež naše slávne "Slovenské národné povstanie". 29.augusta 1944 povstala naša junač, aby viazala a ničila značné sily nepriateľa, ničila jeho zadné ústupové cesty a takto urýchlila konečný pád Germánstva. Pod vedením Slov. nár. rady organizoval sa s armádou a partizánmi odboj, ktorého centrum bolo v Banskej Bystrici. Aj naša obec sa môže pýšiť, že z nej vyšli významní odbojári a partizáni ako Ján Lazar, Alojz Cabadaj a iní.

Front sa nezadržiteľne približuje - v prvých mesiacoch r.1945 územie Slovenska je takmer oslobodené.

V tejto neistej dobe odbavuje sa v obci nevídaná slávnosť - 3.apríla má zohorský rodák Juraj Sloboda, novovysvetený rim. kat. kňaz, svoje kňazské primície.

S obavami sledovali sme tu v Zohore na veľkonočnú nedeľu zmätený útek rozbitých nemeckých jednotiek našou obcou - na plenenie im nezbývalo času. 4.apríla 1945 bolo oslobodené naše hlavné mesto Bratislava a deň na to 5.apríla vo večerných hodinách i naša obec.
Nech je večná vďaka hrdinným bojovníkom Červenej armády, vďaka všetkým, ktorí priniesli v týchto osudových chvílach obete najväčšie.
Priebeh oslobodenia Zohoru bolo pomerne hladké a nebolo, až na jeden prípad, žiadnych strát na životoch. Občan, ktorý prišiel o život, si to svojou neopatrnosťou zapríčinil sám. Nedošlo tu k žiadnym bojom, nepriateľ sa obcou iba prehnal, lebo mu hrozilo obklúčenie.

Od oslobodenia do r.1959

Po prechode frontu bol v obci utvorený revolučný akčný výbor, ktorý prevzal správu obce do svojich rúk. Prvým predsedom bol Jozef Závracký. V obci bolo poškodených niekoľko domov od vybuchnuchšich mín, tieto boli ale urýchlene opravené. Väčšie škody boli na železničnej stanici a na trati. Občania sa pridružili dobrovoľne k železničiarom a poruchy za krátky čas spoločným úsilím odstránili, takže prvý vlak na trati Bratislava - Kúty išiel 21.apríla 1945.

Po víťaznej vojne Nemecko kapitulovalo 9.mája 1945 a týmto dňom začína nová éra časkoslovenského ľudu. Akoby zázrakom obnovil sa normálny život, v krátkej dobe vyrástli znova poškodené cesty, železnice, mosty, budovy na rumoviskách. Obnovila sa práca na poliach, lesoch a pomaly rozkrútili sa kolesá strojov v továrniach. Za výdatnej a nezištnej pomoci Sovietskeho zväzu nastal mohutný rozmach hospodársky a kultúrny. Jemu máme čo ďakovať, že náš mierový život sa rozvíja a že naša republika je stále silnejšia a bohatšia.

Stopy vojny ešte stále strašia. 9.apríla 1946 bratia Štefan a František Nemec, žiaci 2. a 3. ročníku, hrajúc sa s nevybúšeným nemeckým granátom, vybuchol, a oboch usmrtil. Deň na to 10.apríla bola Lýdia Fumačová žiačka 2.ročníka prejdená vojenským autom a ťažkému zraneniu ešte v ten deň podľahla.

Najvýznamnejšou udalosťou r.1946 bolo zoštátnenie všetkých ľudových škôl.

Naša cesta od mája 1945 nebola vždy rovná, nevykazovala jasné pozitívne výsledky - nebol teda div, keď tu i tam sa ozývali hlasy nespokojnosti. Reakcia bezočivo zdvíhala hlavu a kazila všetko, čo sa len dalo. Pomocníci Nemcov (kolaboranti) boli odstránení, ale národ ešte nevidel, čo stojí za Letrichom a inými predstaviteľmi politických strán, ktorí postupne prešli do tábora reakcie.
V predmníchovskej Republike vládla a rozhodovala u nás vrstva veľkofinančných, veľkopriemyselných a veľkostatkárskych magnátov. Ústava síce hovorila, že prameňom všetkej moci je ľud, defacto prameňom všetkej moci bol peňažný žok. Táto vrstva pánov sa nevedela nijako zmieriť, že nemôže už robiť to, čo by chceli a ťažko niesla, že v oslobodenej Republike musí mať rozhodujúce slovo ľud.
Zatiaľ čo komunisti a spolu s nimi postiví ľudia vo všetkých stranách sa snažili, aby sme prekonali povojnové ťažkosti - reakcionári kazili, znemožňovali úsilie národa, chceli hospodársky rozvrat, sabotáže, rozbiť Národný front a komunistov izolovať. Ľud, ktorý poctivo bojoval za uskutočňovanie Košického vládneho programu, vytýčil nové znárodňovacie požiadavky. Tieto požiadavky boli pre reakciu signálom nervozity a urýchlili jej vystúpenie na verejnosť. Tak došlo v r.1948 k februárovým udalostiam, rozdrvila sa navždy možnosť uskutočniť reštauráciu kapitalizmu vnútornými silami reakcie.
Priemysel a banky sa poštátňujú a takto sa zamedzuje obohacovaniu jednotlivcov na úkor pracujúceho ľudu. Národ sa stáva jednotným - obrazom toho je výsledok volieb do Národ.zhromaždenia 30.mája 1948, keď 90% obyvateľov súhlasí s Národným frontom.
Uzákoňuje sa rad významných reforiem ako soc.poist.roľníkov, revízia prvej pozemkovej reformy, reforma nášho školstva atď.

Dňa 7.júna 1948 vzdáva sa zo zdravotných dôvodov prezident Dr.E.Beneš svojho úradu.

Dňa 14.júna 1948 je zvolený za prezidenta Klement Gottwald min.predseda, syn roľníckych rodičov, stolársky robotník. Narodil sa 23.novembra 1896 v Dědiciach na Morave.
Tým istým dňom je zvolený za min.predsedu Antonín Zápotocký, predseda URO.

9.mája 1948 bola Ústavodárnym národ.zhrom. odhlasovaná nová ústava Československej republiky.

27.júna 1948 zlúčila sa čsl.soc.dem.strana s kom.stranou čsl. a tak sa vytvorila jedna mohutná robotnícka strana.

3.septembra 1948 zomrel druhý prezident - prezident budovateľ Dr.E.Beneš vo veku 64 rokov.

12.marca 1953 zomrel náhle generalissimus J.V.Stalin jeden zo zakladateľov prvého socialistického štátu na svete a spolupracovník V.J.Lenina. Pracujúci celého sveta úprimne smútia.

Nie je však dosť na jednom - osud postihol aj nás, po kratučkej chorobe zomrel 14.marca 1953 aj náš milovaný prezident Klement Gottwald vo veku 57 rokov. Pre socializmus veľká strata.

17.marca bol zvolený na prezidentský stolec Antonín Zápotocký min.predseda. Narodil sa 19.decembra 1884 v Zákolanoch z krajčírskej rodiny a vyučil sa kamenárskemu remeslu. Avšak aj on sa z vydobytých vavrínov dlho netešil. S podlomeným zdravím z koncentračného tábora a srdcovou chorobou skonal 13.novembra 1957 vo veku 71 rokov.

20.novembra 1957 bol za prezidenta zvolený I.tajomník ústred.výb.Komun.strany československej Antonín Novotný narodený 10.decembra 1904, bývalý stavebný robotník.
Vytvoril / Designed by Data Online
preload obrazku navigacie preload obrazku navigacie preload obrazku navigacie preload obrazku navigacie